20. 2. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Rasputin
20. 2. 2003

Balet rozvášnený Rasputinom

Ďurovčík, Leško, Grusková -- tentoraz v SND

Každý režisér túži spracovať dielo tak, aby bolo ešte lepšie ako pôvodné. Nechať sa unášať vlastnými predstavami a zakomponovať ich do diela tak, aby sa zachovalo pôvodné a zároveň vzniklo niečo nové. Pri stvárnení histórie kontroverznej postavy prostredníctvom baletu to platí dvojnásobne. Rasputin uvádzaný Baletom SND je takýmto príkladom.

Koniec 19. storočia. V sibírskej dedinke sa začína písať história škandalóznej a mystikou zahalenej postavy v dejinách ruského národa -- Grigorija J. Rasputina. Človek, pochádzajúci z obyčajnej rodiny by bol možno ďalšou postavou svojej doby s označením ďalší potomok rodnej matičky zeme keby... keby Rasputina neosvietil Duch Svätý. Či už bol tento počin osudu cielený v duchu pomoci ruskému národu alebo nie, Rasputinovi pomohol tento dar aj v bujarom živote, ktorý viedol. Bol len nástrojom nadprirodzených schopností alebo vedome sám tento dar zneužíval?

Šialenec alebo Spasiteľ?

Strhujúci balet v dvoch dejstvách s osemnástimi obrazmi sa začína smrťou Rasputina. Osudom zbitý, postrelený, pomaly umiera pri dvojitom kríži, symbole jeho viery. Ide však len o obraz reminiscencie, pretože, možno netradične, sa na mieste smrti Rasputina začína odvíjať jeho príbeh -- príbeh o viere, bez ktorej by ľudský život len ťažko mohol prežívať lásku, radosť, ale aj utrpenie a bolesť.

Život malého Rasputina prebieha bezstarostne v sibírskej dedinke. Pri detských radovánkach však už hrá v jeho živote významnú úlohu viera. Vidina Panny Márie ho v 28 rokoch privádza do chrámu, kde kľačiaci pod krížom rozpráva kňazovi zjavenie, ktorý pod vplyvom jeho hypnózy a sugescie uverí, že je Spasiteľ. Napriek tomu, že je Rasputin ženatý, má tri deti, opúšťa rodnú dedinu a putuje po rozsiahlej Rusi, uzdravuje chorých a stúpa na rebríčku spoločenského uznania.

Aký bol vlastne Rasputin? Pre ženy symbol sexuálnych radovánok, ktorých si neprestajne užíval počas celého života, pre mužov sok, nechcený a neželaný, pretože mal to, po čom túžili a čom im bral. V jeho vnútri sa určite odohrávalo množstvo výjavov, obrazov, udalostí... Šialenec? Nie, len človek, ktorého viera ako taká sprevádzala na každom kroku -- či to už bola viera v Boha, v rodnú zem, v lásku, aj keď vo väčšine prípadov len tú fyzickú. Rasputin bol aj napriek svojim danostiam v podstate človekom, ktorý azda celý život hľadal samého seba a svoje ja. Nedokázala mu v tom pomôcť ani rodina, ani spoločenská prestíž, ani bohatstvo. Bol vôbec aspoň krátko vo svojom živote šťastný? Možno sa tak cítil práve v okamihoch prežitých v spoločnosti mladého cároviča Alexeja.

Petrohrad v roku 1905

Rasputinovi otvárajú dvere do vyššej spoločnosti liečiteľské schopnosti a tie ho privádzajú aj na dvor cára Nikolaja. Utrápená cárska rodina už v myšlienkach pochováva mladého cároviča Alexeja, ktorý trpí hemofíliou. Pôsobivý obraz duetu liečiaceho Rasputina a cároviča v divákovi vyvoláva priam až hrejivý pocit tejto duševnej prítulnosti dvoch dovtedy cudzích ľudských bytostí, medzi ktorými vzniklo puto náklonnosti práve prostredníctvom viery. Či sa tak stalo vďaka viere Rusputina v uzdravenie cároviča alebo viere v druhú osobu, ktorou bol v cárovičovom srdci Rasputin. To puto, ktoré medzi nimi vzniklo, im obom pomáhalo v ťažkých chvíľach odohrávajúcich sa na cárskom dvore.

Milé dámy, prichádza Rasputin! Len ťažko možno tomu uveriť, ale jeho fyzické zjavenie vďaka jeho schopnostiam spôsobovalo mnohým ženám ťažkosti v sebaovládaní. Áno, stačilo, aby popri vás prešiel, alebo sa na vás pozrel a vaše telo sa rozochvelo neskutočným vzrušením, že ste okolo seba nevnímali ani úžas v tvárach pohoršenej spoločnosti, ktorú v tomto prípade však reprezentovali len muži. Ženy rôznych vekových kategórií, spoločenského postavenia, na cárskom dvore i mimo neho, jednoducho všetky patrili jemu. Rasputin to aj patrične využíval. V jeho okolí nebolo ani jedno ženské pozadie, ktoré by ušlo jeho rukám. Uznanie patrí výkonu baletiek, ktoré to v tomto prípade vôbec nemali ľahké. Predstavte si krehkú baletku, ako sa oddáva sexuálnym radovánkam priamo na doskách SND. Odvážne, a aj pre samotného režiséra to určite nebolo jednoduché.

Život Rasputina na cárskom dvore bol skutočne bohémsky. Peniaze, ženy, alkohol. Všetko sa raz kon-čí -- končí sa aj trpezlivosť niektorých pánov na cárskom dvore. Cár dáva na naliehanie šľachty Rasputina vyhostiť. Cárovič padá opäť do rúk choroby, v krajine však začína vojna a cár odchádza na front. Tieto okolnosti opäť privedú Rasputina na cársky dvor. Lieči cároviča a zároveň kontroluje kroky cárovnej. Akési nadprirodzené spojenie zapríčiňuje, že pod cárovniným vedením štátu ľudia neustále zomierajú. Nespokojnosť ľudí narastá a cárovná sa začína obávať ďalších udalostí. Je presvedčená, že slepo verila Rasputinovi. Toho následne priotrávia koláčmi. Scéna zmietajúceho sa Rasputina sa odohráva na rovnakom mieste, kde sa začal rozvíjať celý príbeh... Výčitky k Bohu, zármutok, zúfalstvo z toho, čo sa stalo celému ľudu. Prečo práve on? Celá Rus sleduje smrť cárskej rodiny. Rasputin z posledných síl odnáša telo mladého cároviča nevedno kam.... Dodnes sa nenašlo. Opona padá. Obecenstvo zostáva ticho. Dramatický záver zamestnal na pár sekúnd myseľ každého diváka. Možno to však spôsobila viera, že všetko sa dobre skončí. Viera, ktorá dávala Rasputinovi silu počas jeho života, sa preniesla aj na diváka.

Osvedčená spolupráca

Tento balet patril dvojici Ján Ďurovčík -- Henrich Leško. Nebolo to tak dávno, čo predstavili svoje muzikálovo-tanečné dielo Cirkus Svet. Po troch mesiacoch priniesli odlišný, vážnejší žáner -- balet. Možno by sa divákovi zdalo, že títo dvaja chlapíci skúšajú všetko, čo im príde pod ruku, ale opak je pravda. Dlhoročná spolupráca prináša svoje ovocie v podobe vzájomného poznania sa v oblasti tvorby. Ďurovčík vie, čo chce od Leška, a naopak. K tomu pridajte kvalitných tanečníkov, osvedčených kostýmových a scénických výtvarníkov Alexandru Gruskovú a Borisa Kudličku a môžete spracovať akýkoľvek žáner.

Sólistovi SND Jurajovi Vasilenkovi, hlavnému predstaviteľovi Rasputina, nositeľovi prestížnej ceny Philip Morris Kvet baletu, ktorá sa na Slovensku už tradične udeľuje pri príležitosti prvej baletnej premiéry v SND, "dopomohol" k oceneniu aj výkon v tomto balete.

Červeno-čierne scénické spracovanie so svetlami sviec, kostýmy bojarov a mužíkov, dynamicky ladená hudba a expresívne vyjadrenia tanečníkov len potvrdili, že aj v balete sa dá rozprávať bez slov. Moderné Ďurovčíkovo ponímanie opäť okorenilo obrazy tohto diela, niektoré sa zdali až priveľmi pocitovo dráždené. Balet môže byť skutočne vďačným žánrom na experimentovanie, pokiaľ však viete, čím ho obohatiť. Tento, vo všeobecnosti vnímaný krehký tanečný útvar sa môže zmeniť na nekompromisné vyrozprávanie osudu človeka. Napríklad takého Rasputina.

Henrich Leško

RASPUTIN

Pôvodný balet v dvoch dejstvách

Choreografia, réžia
a libreto
 
Ján Ďurovčík
ScénaBoris Kudlička
KostýmyAlexandra Grusková
Premiéra24. a 25. januára 2003


"Dlho som hľadal tému, ktorá by mi pokus o skok cez prah doby umožnila. Napokon som ju našiel, Je to príbeh nie z tak ďalekej minulosti a ni z tak ďalekého priestoru na to, aby mi bol cudzí. Je to príbeh, ktorý poznačil človeka, rodinu, generáciu jedného národa a čuduj sa svete, nie je to príbeh o láske. Ale o viere, o tom mocnom slovíčku, ktoré je silnejšie ako smrť, moc a láska, lebo bez viery v lásku ani ona sama silu nemá,"
Ján Ďurovčík
foto: Brian Jones

Excentrická postava dejín Ruska Rasputin, mnohými ospevovaná a mnohými zatracovaná a preklínaná, sa stala podkladom pre skupinu tvorcov, predstaviteľov mladšej generácie slovenských umelcov. Choreografa J. Ďurovčíka, odrasteného na ľudovom tanci a muzikáloch, plodného hudobného tvorcu H. Leška, scénického výtvarníka B. Kudličku, ktorý slávi úspechy v Poľsku, a kostýmovej výtvarníčky A. Gruskovej, pre ktorú je táto historická freska návratom k tanečnému žánru.

Balet Slovenského národného divadla
premiéra 24., 25., 30. január 2003

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 2. 2003
20. 2. 2003 Válka proti Iráku je naší morální povinností
20. 2. 2003 Papež Jan Pavel II.: Proč jsem proti válce v Iráku
20. 2. 2003 Český strach: nikdy na sebe neupozorňovat! Milan  Valach
20. 2. 2003 Do ulic šli i konzervativci Jan  Čulík
19. 2. 2003 Kauza Plastic People a DG 307 jako další důkaz komunistické justiční zvůle Karel  Mašita
20. 2. 2003 Jednoduchá vysvětlení složitých souvislostí Miroslav Václav Steiner
20. 2. 2003 Televizní zpravodajství po světě je nepříznivé vůči americké vládě
20. 2. 2003 Syndrom všech válek Miloš  Kaláb
20. 2. 2003 Monitor Jana Paula: Muzeum dětské kresby, lež, anebo nafouknutá bublina? Jan  Paul
20. 2. 2003 O krizích v NATO Dalibor  Žůrek
20. 2. 2003 RadioMobil vystavuje své zákazníky nepřípustnému riziku Roman  Joura
19. 2. 2003 Pozvánka na OpenWeekend 2003
20. 2. 2003 Další potvrzení hlubokých rozporů mezi arabskými zeměmi ohledně Iráku Ivana  Bošinová
19. 2. 2003 NYT: Díváme se jinak na svět, protože máme jiné televizní zpravodajství!
19. 2. 2003 Střet fundamentalismů Dominik  Lukeš
19. 2. 2003 Co si myslí arabští politologové o současné situaci
18. 2. 2003 Chirakovy výroky: Evropská bouře ve sklenici vody? Josef  Brož
19. 2. 2003 Médii téměř bez povšimnutí proběhla zpráva, že papež přijal Tárika Azíze Štěpán  Kotrba
19. 2. 2003 David Harvey: Američané jdou do války, protože potřebují odbyt pro svůj přebytečný kapitál
18. 2. 2003 Chceme nejdražší a nejpomalejší ADSL v Evropě aneb kdo za to může? Miloslav  Sova
19. 2. 2003 Cesty k víře Josef  Veger
18. 2. 2003 Čtyřicítka na krku a syndrom FHP ohrožují českou pravici Radek  Mokrý
20. 2. 2003 1. fikcia budúcnosti Slovenska v EÚ: pesimistický scenár... Ľubomír  Tokár
20. 2. 2003 Integrácia poháňaná plynom Juraj  Marušiak
20. 2. 2003 Balet rozvášnený Rasputinom Jana  Mlynarčíková
20. 2. 2003 Sokol prezidentem: Špidla se zbláznil, hoďte na něj síť Ivan  David
5. 2. 2003 Pošta redakci
4. 2. 2003 Hospodaření OSBL za leden 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech