12. 3. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
12. 3. 2003

O zmysle zmyslu života: "Ak sa otočíš ako chceš, zadok máš vždy vzadu"

VOĽNOBEH, Slovinsko, 1999
88 minút, čierno-biely film
Réžia: J. Burger, Scenár: Jan Cvitkovič, Janez Burger. Kamera: Simon Tanšek. Hudba: Drago Ivanuša. Strih: Miloš Kalusek. Hrajú: Jan Cvitkovič, Mataša Burger, Janez Rus, Mojca Fatur, Polona Lovšin, Drago Milinovič, Matjaž Janšnik.

Na festivale Molodist získal Jan Cvitkovič cenu pre Najlepšieho mladého herca, film získal Čestné uznanie poroty FICC, ďalej na festivale v Cottbuse film získal hlavnú cenu, Čestné uznanie poroty FICC a herec Jan Cvitkovič Čestné uznanie za herecký výkon.

Janezovi Burgerovi sa v snímke Voľnobeh podarilo zobraziť problém krízy "najlepšieho veku" s príjemným nadhľadom, v kontraste s ťažkopádnymi drámami zobrazujúcimi podobnú tému oveľa zložitejšie a pritom s menším úspechom. Vďaka sebairónii tvorcov vznikol film, ktorý spoza nihilistických dioptrií hlavného hrdinu rozpráva o ľudskej podstate a zmysle zmyslu života. Na tomto filme je skvelé, že vám nasadí červa do mozgu, núti premýšľať nad elementárnymi problémami, ktoré má väčšina (aspoň zdanlivo) vyriešené.

Najlepší vek na krku, trvalé bydlisko na internáte a v hlave začína pípať budík, oznamujúci, že o chvíľu už bude naozaj neskoro. Čo však s tým, keď je vám v podstate fajn a nemáte chuť zúčastňovať sa celosvetovej hystérie zakladania rodín a plodenia potomkov?

Táto skaza postihla tridsiatnika Dizzyho, zarytého nihilistu, ktorému je proces socializácie úplne ukradnutý. Jeho nepísaným krédom je žiť život na voľnobeh, týmto štýlom sa však dá dlhodobo pohybovať jedine z kopca. Dizzy si to mimovoľne uvedomuje, no proti realite si vytvoril kvalitnú izoláciu porovnateľnú s atómovým krytom. Internát je preňho vákuom, ktoré ho chráni pred zhubnými vplyvmi spoločnosti, skutočnými problémami, izoluje ho od životného štýlu drvivej väčšiny jeho rovesníkov. Dizzyho svet tvorí komúna tvorená jeho izbou, večne hundrajúcou upratovačkou a skupinou kamarátov podobného razenia. Tento mikrosvet je preňho určujúci -- čo sa deje za bránami internátu, predsa nikoho nezaujíma. Idylku však naruší príchod cudzieho elementu do jeho teritória -- mladého cieľavedomého študenta Marka.

Dizzy ťažko zakrýva znechutenie, no votrelca na svojom piesočku nakoniec akceptuje. Aké je však jeho prekvapenie, keď sa do kráľovstva jeho izby pridá aj Markova tehotná priateľka. Dizzy je prinútený vnímať existenčné problémy mladého páru a teda ich konfrontovať s vlastným životom. Hrozbu reality ešte viac zhmotní Dizzyho dlhoročná priateľka, túžiaca práve po tých hodnotách, ktorých sa on stráni ako krtko slnečného svetla. Nastáva teda kríza. Ako sa rozhodnúť? Podvoliť sa všeobecnej vôli väčšiny a stať sa plnohodnotnou súčasťou spoločnosti? A načo vlastne? Má význam pachtiť sa za rozmermi ideálnej rodiny, dosahovať úspech za úspechom, zlepšovať si postavenie vo výplatných tabuľkách? Hrdina odpovedá svojsky: "Ak by takto neblbli ľudia, blbli by tak morskí krabi." Z jeho odpovede sa dá vyčítať isté zmierenie sa so situáciou, otázne však je, do akej miery. Hrdina stojí pred dôležitým rozhodnutím, o ktoré vlastne ani nemá záujem.

Krátky, vtipný, s posoltvom

Vhodne zvolená čiernobiela farba dodáva snímke kontrast a pútavosť. Dlhé zábery a redší strih vytvárajú dojem dokumentárnosti, zobrazovania reality. Jednoznačne treba vyzdvihnúť herecké výkony, na ktorých film stojí (rozhodne nepadá). Ich viacrozmernosť a najmä prirodzenosť im postavy zo slovenských filmov posledného obdobia môžu len ticho závidieť. Je na zamyslenie, v čom to spočíva. Žeby slovenskí scenáristi neboli schopní vytvoriť prirodzené postavy? Ťažko uveriť. V prostredí našej kinematografie chýba film, ktorý by bol vtipný a zároveň by niečo divákovi tlmočil -- a výsledok by nevyzeral ako predstavenie putovného bábkového divadla.

Základný výrazový prostriedok -- absurdita

Hlavná postava, bohémsky založený flákač Dizzy, to má v hlave viac-menej jasné. Načo sa naháňať za kariérou, keď môže hrať karty a dobre sa opiť. Jan Cvitkovič vytvoril dominantnú postavu svojrázneho filozofa, ktorý k životu nepotrebuje nič, než dlhý spánok a krátku opicu. Postava získava na bohatosti vďaka typickému absurdnému humoru, ktorý filmu dodáva šmrnc. Dizzy je predstaviteľ vekovej kategórie, ktorá sa nutne ocitá na nástupišti a rozmýšľa, ktorý spoj si vybrať a či sa vôbec oplatí niekam sa pohnúť. Dizzy túto dilemu rieši počas celého filmu, výsledok je, samozrejme, nejasný, ale čo iné ste mohli očakávať. Otáznik na konci filmu je asi najvhodnejším riešením. Ostatné postavy slúžia v podstate len na dokreslenie prostredia a zvýraznenie jedinečnosti hlavného hrdinu, zo svojej osobitosti napriek tomu nič nestrácajú.

Celým filmom sa tiahne myšlienka, že nie je všetko také, ako sa zdá. Dizzyho spolubývajúci Marko je komickou postavou, ktorá v sebe skrýva nečakané vlohy -- uňho sa táto nejednoznačnosť prejaví príchodom tehotnej priateľky. Dovtedy by ste mu nehádali viac než pätnásť rokov a posadnutosť elektrickými obvodmi. Charaktery postáv sú založené na zmesi absurdnosti a náznaku životnej tragédie, respektíve ich budúceho zložitého údelu. Filmom prechádzajú rozličné komické postavičky, ktoré pôsobia dojmom živých karikatúr. Záverečný rozhovor dvoch kamarátov o basketbalovej lopte a čínskych pumpičkách je jedným z vrcholov snímky, pripomína Kaurismäkiho "školu".

Absurdita je základným výrazovým prostriedkom, na ktorý tvorcovia stavili. Môžeme povedať, že s úspechom, pretože nikde nepôsobí samoúčelne, vždy má hlbší význam. Veľkým plusom autorov je, že snímka nepôsobí povrchne, nesklzáva do lacnej grotesky a prázdnych gagov. Burgerovi sa podarilo celý film udržať na jednej línii, čo len potvrdzuje kvalitu diela. Voľnobeh patrí medzi filmy, ktoré diváka rozosmejú, prinútia ho zamyslieť sa a pritom hravou formou rozprávajú o extrémne zložitých situáciách, do ktorých sa človek ako tvor spoločenský nutne dostáva.

Namiesto záveru použijem asi najhlbšiu filozofickú pravdu o živote, ktorá je vo filme použitá: "Ak sa otočíš ako chceš, zadok máš vždy vzadu."

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       12. 3. 2003
12. 3. 2003 USA chtějí okupací Iráku dokončit svůj projekt globální nadvlády
12. 3. 2003 Ostrava vítá čínské komunisty Petr  Ďásek
12. 3. 2003 Povede politika George Bushe k oslabení vlivu USA v zahraničí? Jan  Čulík
12. 3. 2003 Maturity bez "matiky" Miloš  Dokulil
12. 3. 2003 NOVÉ POVĚSTI ČESKÉ
tentokráte o praotci Čechovi a tajném hřbitově sebevrahů v Bohnicích
Hugo  Schreiber
12. 3. 2003 Havárie autobusu: "Zavřete řidiče!" Jan  Čulík
12. 3. 2003 Počítejte s námi! Petr  Bilík
12. 3. 2003 O ČT a o Jiřím Balvínovi: Zdroje a "zdroje" Fabiano  Golgo
12. 3. 2003 Liberecká spalovna vyhrožuje žalobou, místo aby si pořídila dioxinový filtr
12. 3. 2003 Proč válku? Názory saúdsko-arabského vyslance v Kanadě Miloš  Kaláb
12. 3. 2003 O munici z ochuzeného uranu Petr  Schnur
12. 3. 2003 Co všechno udělal Václav Klaus dobrého Jan  Holeček
12. 3. 2003 Jsou jednovaječná dvojčata opravdu stejná? Vojtěch  Polák
12. 3. 2003 Špionáž v Bezpečnostnej rade OSN Martin  Kunštek
12. 3. 2003 POLEMIKA: Spekulace o spekulacích, odvozeniny z odvozenin Ivan  David
12. 3. 2003 Ostravští aktivisté sebrali 6000 podpisů proti válce v Iráku Darius  Nosreti
12. 3. 2003 Veto proti vojne: Chirac sa rozhodol pre mier Martin  Nevada
12. 3. 2003 OSN: Návrh "novej rezolúcie" nie je vôbec nový, je to ďalšia lož, ktorú treba vetovať Zolo  Mikeš
12. 3. 2003 Irák a invaze: Nevěrný manžel Hussein, euro a ropa Petr  Baubín
12. 3. 2003 Komise LAS do Bagdádu
12. 3. 2003 Inspirativní scénář nové války v Zálivu
12. 3. 2003 O zmysle zmyslu života: "Ak sa otočíš ako chceš, zadok máš vždy vzadu" Eva  Michalková
12. 3. 2003 Prečo máme radšej "Amíkov"? Ivan  Štefunko, Radovan  Geist
12. 3. 2003 ROZHOVOR: Nikto normálny si neželá vojnu Martin  Muránsky
12. 3. 2003 Zdvihnutý prst: Zdanlivá búrka v pohári vody zaujíma už aj potenciálnych partnerov v NATO Peter  Takáč
12. 3. 2003 OSN o týždeň predĺžila lehotu na znovuzjednotenie Cypru Lucia  Waldnerová
12. 3. 2003 Brutální demokracie Robert  Vašíček
12. 3. 2003 DOKUMENT: Ústava EU podle Valéry Giscard d'Estainga
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech