10. 7. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
10. 7. 2003

Finance politických stran: Verejné či súkromné?

Politiku dnes mnoho ľudí nazýva iba panským huncútstvom. Podľa povolebného výskumu agentúry Dicio takmer deväť percent opýtaných politika nezaujíma, vyše 17 percent respondentov nemalo v posledných voľbách koho voliť a takmer 21 percent je jednoducho z politiky znechutených alebo ich politici sklamali. I napriek tomu politické strany dnes žijú aj vďaka nám, daňovým poplatníkom. A tak sa vlastne dostávame k takmer Shakespearovským otázkam: verejné či súkromné financovanie?

Ak by sme boli za verejné, siahame vlastne len do vlastného vrecka. Každý by možno bez rozmyslenia uviedol, že načo nám sú politické strany a prečo by ich mal živiť. Možno aj preto, prečo platíme verejnoprávnym médiám: pre zachovanie chodu vecí a celej spoločnosti. Ak by sme sa totiž spoľahli len na vlastné zdroje politických strán, respektíve vonkajšie zdroje od ich donorov, opäť by nebolo všetko kóšer. Kto totiž zaručí, že prispievateľ istej politickej strany nebude chcieť od jej predstaviteľov nejakú protislužbu? Veď práve táto otázka vyvstala aj v súvislosti s financovaním nedávnej predvolebnej kampane.

Alebo by sa mohlo stať, že politické strany sa stanú len klubom vyvolených, ktorí majú na zaplatenie vysokého členského. Alebo na vznik a fungovanie politického subjektu stačí len jeden bohatý muž, ktorý celý jej chod zafinancuje. Takže, keď máte náhodou viac peňazí (ak vám teda ešte niečo zostalo po poslednom zvyšovaní cien), výborný recept je založiť si politický subjekt. Tým, že do neho vložíte viac miliónov ako ostatní, vám zaručí predsednícku stoličku a nejakú tu funkciu na niekoľko rokov. Preto, ani tadiaľto, ak chceme mať skutočne transparentné financovanie politických strán, cesta nevedie. Najideálnejšia by bola kontrola samotných občanov. Strany majú síce povinnosť zverejňovať výročné finančné správy, no nie vždy sa tak deje. Viac ako tretina z nich totiž v minulom roku správu ani nepredložila. A argument, že darcov majú zverejnených na svojich webových stránkach pri dnešnej penetrácii internetu taktiež neobstojí.

Takže situácia je dnes vo financovaní politických strán netransparentná. Dokonca podľa správ dvoch medzinárodných mimovládnych organizácií -- Inštitútu otvorenej spoločnosti v spolupráci s Transparency International Slovensko financovanie politických strán u nás podlieha korupcii.

Príklady zo zahraničia

Vo väčšine demokratických krajín získavajú politické strany finančné prostriedky jednak zo súkromných, ako aj z verejných zdrojov. Lenže pomer medzi verejnými a súkromnými prostriedkami sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad politické strany v Izraeli získavajú veľkú časť podpory (85 %) z verejných zdrojov, približne polovicu z potrebných zdrojov získavajú politické strany v Nemecku. Na druhej strane, politické strany v USA získavajú väčšinu svojich prostriedkov zo súkromných zdrojov. Vo Francúzsku legislatíva od roku 1999 zakazuje príspevky od korporácií a približne 80 % financií politických strán pochádza z verejných zdrojov. Reklama v televízii je zakázaná a reklamy sú zakázané tri mesiace pred voľbami. Vo Švédsku je činnosť politických strán hradená aj z verejných zdrojov, pričom v zákone nie sú explicitne definované súkromné príspevky ani ich limity.

Zdroj: Sičáková-Beblavá -- Zemanovičová: Politické strany a financie: tajomstvo alebo dôvera?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       10. 7. 2003
10. 7. 2003 Podzákonné žertování budoucího strážce ústavnosti Zdeněk  Jemelík
10. 7. 2003 Tajná izraelská jednotka ovlivňovala americké výzvědné informace
10. 7. 2003 Britský ministr obrany v dalším dopise jmenoval "zrádce"
9. 7. 2003 Britská vláda se snaží donutit BBC, aby prozradila svůj důvěrný zdroj
10. 7. 2003 Mýtus klonování a dvojčata Petr  Lesný
10. 7. 2003 x-ker : My sme buducnost
10. 7. 2003 Sociální politika EÚ II.
Európsky sociálny model
Brigita  Schmögnerová
10. 7. 2003 Plávajúca potratová klinika Sylvia  Porubänová
10. 7. 2003 Novela interrupčného zákona sa dostala tam, kde nemala byť Branislav  Kuruc
10. 7. 2003 Zakázať, čo sa nedá? Martin  Muránsky
10. 7. 2003 Melchett se nepřidal k Monsantu - Kotrba oblafnul sebe i nás Miroslav  Šuta
10. 7. 2003 Zelení, kteří začali přijímat (jidášský?) groš od korporací
9. 7. 2003 České soudy kriminalizují i názory vyslovené na internetových diskusních fórech
9. 7. 2003 Reforma na půli cesty VI.
Mladé tele se vlka nebojí
Jiří  Kofránek
9. 7. 2003 Jiří Janeček zpřesňuje svůj životopis Jiří  Janeček
9. 7. 2003 Kdo chce s vlky žíti, musí s nimi výti Štěpán  Kotrba
10. 7. 2003 Pravice a levice v českých podmínkách Robert  Vašíček
10. 7. 2003 Finance politických stran: Verejné či súkromné? Jana  Matúšová
9. 7. 2003 Franz Kafka - 120 let od narodenia spisovateľa Martin  Plch
27. 6. 2003 Technické změny v Britských listech
1. 7. 2003 Hospodaření OSBL za červen 2003