16. 2. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
16. 2. 2004

Účel svätí prostriedky

Poslanci parlamentu v uplynulých dňoch posunuli do druhého čítania novelu zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS), ktorú predložila skupina poslancov KDH, SMK a ANO. Prijatím zákona sa má zabrániť, aby pre tajnú službu pracovali pracovníci médií. Malo by sa tak zamedziť vzniku podozrení z prepojenia činnosti spravodajských služieb s diskreditačnými mediálnymi kampaňami. Dá sa povedať, že zákon prichádza v hodine dvanástej a už včera bolo neskoro. Do zákona sa však prepašovala klauzula, ktorá veľmi výrazne môže posilniť moc a obmedzí kontrolu nad už aj tak mocnými policajnými funkcionármi.

Podľa platného právneho poriadku na rozdiel od medzinárodných novinárskych etických kódexov ani jeden zo zákonov nezakazoval tajným službám (SIS, ale i Vojenskému spravodajstvu) naverbovať do svojich radov zástupcov siedmej veľmoci -- novinárov. Udalosti posledného obdobia, keď mediálne spravodajské hry rôznych záujmových a lobistických skupín zbytočne traumatizovali spoločnosť a politickú scénu, jasne poukázali na potrebu prijať opatrenia, aby sa už história neopakovala.

Novinári nielen v službách SIS a iných inštitúcií, označovaní ako legalizanti, nám tu roky podsúvali a podsúvajú názory, aby ovplyvňovali verejnú mienku aj v niečí prospech. Azda najznámejším príkladom je príbeh Petra Tótha, ktorý sa v 90. rokoch postavil proti nezákonným praktikám tajnej služby a neskôr sa stal jej súčasťou. Podľa nedávnych vyjadrení ministra vnútra Vladimíra Palka bol novinár Tóth v radoch SIS oveľa skôr, ako sa prejavila aféra okolo jeho menovania za šéfa kontrarozviedky. Tóth sa venoval písaniu nielen o tajnej službe, ale najmä správ z podsvetia a z prostredia polície. Niektorí jeho neprajníci spomínajú, ako sa napríklad údajne zastával istých vplyvných kontroverzných podnikateľov, ktorých polícia radí k podsvetiu. Mojím cieľom nie je hodnotiť Tótha ani haniť denník, ktorý mu slepo dôveroval a nechával mu bohatý priestor na písanie článkov pre spoločenskú objednávku. Rovnako nemienim hodnotiť, na akých autách sa Tóth v minulosti vozil a komu vlastne patrili. Žiaľ, vyzerá to tak, že nejaký ten Tóth pôsobí v iných médiách. Stačí sa pozrieť na nástupcu bývalého šéfa NBÚ Mojžiša.

Na Slovensku je to tak

V SIS Mojžiša na poste analytika nahradil novinár, začínajúci v súkromnej tlačovej agentúre a neskôr píšuci komentáre a správy vo vplyvnom denníku. Istá novinárka popísala viacero kníh o tajnej službe v čase, keď jej šéfoval Lexa. Zlé jazyky tvrdia, že k informáciám sa dostala výmenou za služby pre SIS, dokonca údajné diela boli písané priamo na objednávku. V jej prípade však môže ísť len o fámy. To sú len tí najznámejší. Prečo však slovenská tajná služba potrebuje vo svojich radoch novinárov? V demokratickom a právnom štáte, kde nie je potrebné strašiť obyvateľstvo prízrakom kapitalistických nepriateľov, ako to bolo v minulosti. Vysvetlenie v dôvodovej správe v predkladanej novele zákona je veľmi neuspokojivé a laxné. Tóth predsa tvrdí, že v médiách už nepracujú agenti tajných služieb. Jasnú odpoveď dávajú články legalizantov, ktorí najskôr v novinárskom prostredí a neskôr i v spoločnosti vyvolali často davovú psychózu, napríklad potrebu odvolať ministra či zrušiť štátnu objednávku.

Médiá sú už aj na Slovensku skutočnou siedmou veľmocou.

Dokazuje to i nedávny rozhovor s novinárom a redaktorom Slobodnej Európy Milanom Žitným v denníku SME, kde na margo sily médií ovplyvňovať verejný život konštatoval, že keď sa traja novinári dohodnú, padne hoc i minister. A to sa i stalo. Príkladom je exminister obrany Pavol Kanis. V médiách sa vyvolala hystéria, že sa nečestne dopracoval k rozostavanej vile a musel odísť. Podobných účelových kampaní bolo viacero. Mnohé z nich mali jasné politické pozadie. Z Dzurindovho kabinetu odišlo po sérii mediálnych kampaní niekoľko ministrov. Stála však v ich pozadí skutočne Slovenská informačná služba? Nie nechcem polemizovať s poslaneckým návrhom. Novinári podľa mňa nemajú čo robiť v tajnej službe a rozohrávať mediálne spravodajské hry. Je to o dôvere a etike. Novinár je v prvom rade posol, ktorý by mal nestranne a nezaujato prinášať informácie. Pravdivo objasňovať a poukazovať na problémy spoločnosti a systému. Novinár by sa nemal nikdy prepožičať záujmom istých skupín, lobistov a spravodajských služieb. Preto poslanecký návrh v tejto časti podporujem.

Mimo kontroly?

Jeden môj známy právnik rozdelil novinárov do troch kategórií: na tých, čo spolupracujú so SIS, na skupinu pracujúcu pre isté policajné útvary a ostatných. Tí ostatní sú ešte rozdelení podľa politických tričiek. Po donášačoch pre tajné služby tvoria novinársku obec i tí, ktorí pomáhajú ospevovať úspechy špeciálnych útvarov polície. Ich úlohou je v médiách vopred vybratého obvineného vykresliť ako najväčšieho zločinca. Mediálna kampaň tak v prípade nedostatku dôkazov a oslobodenia podozrivého dáva veľký priestor zvaľovať vinu na súdy. Mnohé policajné podozrenia, ktoré zamestnávajú média i niekoľko dní, po čase upadnú potichu do zabudnutia a skončia sa konštatovaním, že sa nepotvrdili. Zakrývajú neraz amatérsky postup mužov zákona, prípadne hneď v zárodku vyvracajú podozrenia, že ide o účelové stíhanie na objednávku. K týmto informáciám sa dostanú vždy iba vyvolení novinári.

Nie je to tak dávno, čo ministerstvo vnútra riadené funcionárom KDH Vladimírom Palkom oznámilo, že liberál a šéf ANO Pavol Rusko je podozrivý z podvodov a vydierania. Oficiálne informácie boli veľmi strohé. Na druhý deň sa našlo periodikum, ktoré muselo mať informácie z prvej ruky, priamo od špeciálneho policajného útvaru, a prinieslo kompletné skutky, z ktorých mal byť údajne Rusko, kritik politiky KDH, podozrivý. Neuveriteľné, akí šikovní sú niektorí novinári. Podobná veta sa mi tisla do úst i pri Tóthových reportážach, pretože vtedy som ešte nevedel, že pracoval na spoločenskú objednávku niekoho v pozadí. No SIS nemala s prípadom Ruska nič spoločné.

Mnohé trestné stíhania podľa niektorých advokátov sa javia ako účelové, v snahe dokázať verejnosti, že polícia si vie poradiť i s mafiou alebo veľkopodnikateľmi zaoberajúcimi sa špekulatívnymi obchodmi. V skutočnosti na "finančných žralokov", mafiánov skrývajúcich sa pod pláštikom úspešných podnikateľov, je akosi stále krátka. Na úvahy o dohode nemám nijaké dôkazy a tak túto teóriu nebudem ani rozvádzať. Možno sú istí žraloci naozaj takí šikovní a zákony celkom deravé. Príkladom peknej policajnej mediálnej hry v čase, keď sa rozhodovalo o predĺžení väzby veľkopodnikateľa Majského, bolo, že istý denník priniesol mediálnu bombu o desiatkach miliónov korún v kufríku prinesených z priestorov istej vytunelovanej skrachovanej spoločnosti. Bublinu zmietol po pár týždňoch zo stola prokurátor. Majský však zostal vo väzbe.

Je známe, že v policajných radoch a rôznych ozbrojených zložkách pôsobia agenti tajnej služby. Zbierajú informácie, ktoré sa neskôr analyzujú. Ide o akýsi systém kontroly. SIS v minulosti úspešne spolupracovala s políciu pri akciách voči organizovanému zločinu. Podpísala sa na medzinárodnej akcii pri zadržaní členov teroristickej IRA, ktorí si na Slovensku chceli doplniť svoj zbrojný arzenál. Polícia používa svojich agentov a donášačov rovnako ako SIS. Hovoriť si, že falošná solidarita u policajtov neexistuje, je naivita. Polícia nemá takú vnútornú kontrolu ako SIS. Systém postupu v tajnej službe podľa informácií uverejnených na oficálnej webovej stránke tajnej služby umožní odhaliť škodnú skôr, ako napácha škodu.

V prípade, že tajná služba sa podieľa na akýchkoľvek nezákonných akciách, je potrebný dôkladný mechanizmus kontroly jej činnosti. Táto novela však problém kontroly činnosti SIS vôbec nerieši, iba jednoducho znemožní v budúcnosti pôsobenie agentov tajných služieb v policajnom zbore. Agenti SIS sú akýmsi dozorom nad činnosťou polície. Nemôžu zasahovať do jej činnosti. Môžu však legálne so súhlasom sudcu napríklad zadovažovať dôkazy a hľadať skorumpované čierne ovce. Zbierať informácie o prípadnom prepojení policajtov na podsvetie, korupciu a podobné javy, ktoré v nedávnej minulosti neboli až také ojedinelé.

Samotná SIS nemôže policajtov obviniť, zozbierané dôkazy a informácie musí odovzdať ďalej, napríklad prokuratúre. Tu nejde o ovplyvňovanie verejnej mienky, ale o kontrolu polície, ktorá má obrovskú moc v štáte. Policajti majú síce vlastnú inšpekciu. Čo v prípade, ak istá skupina dôstojníkov zo špeciálneho útvaru obsadí v policajnom zbore viaceré významné kontrolné posty? Ide iba o teoretickú úvahu. Ale aj tak, kto potom zaručí, že nedôjde ku korupcii a prepožičaniu polície na politické ciele. Spravodajské mediálne hry nie sú len doménou SIS. Práve preto je dobré, keď si vplyvné silové zložky štátu s obrovskou mocou vidia do karát.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       16. 2. 2004
16. 2. 2004 Americko-britská špionážní operace pomohla USA prosadit útok proti Iráku
16. 2. 2004 Vzniká v EU vládnoucí triumvirát Francie, Británie a Německo?
16. 2. 2004 Francie a Británie chtějí společně stavět letadlové lodě nové generace
16. 2. 2004 Finové odmítají evropskou armádu
16. 2. 2004 Jak Západ vyzbrojuje brutálního tyrana v Uzbekistánu
15. 2. 2004 Británie: Vláda plánuje rozbít BBC
15. 2. 2004 BBC je ve zdemoralizovaném stavu
16. 2. 2004 Klaus: "Řekl bych raději ve svých domácích constituencies, ale neumím to říci česky"
16. 2. 2004 Evropská integrace a národní kultura Zdeněk  Jemelík
16. 2. 2004 Obavy z "vlny přistěhovalců do Británie" "jsou iluzí"
16. 2. 2004 "Nelze mít zároveň volné přistěhovalectví a sociální stát"
16. 2. 2004 Blair rasistom?
14. 2. 2004 Pražská rarita - automobilová "pěší zóna"
16. 2. 2004 Tajná zpráva OLAFu: Evropská unie financuje palestinský terorismus
16. 2. 2004 Sebevražedné atentáty za peníze EU?
16. 2. 2004 Luxus internet aneb Odyssea Český Telecom Michal  Rusek
16. 2. 2004 Cenové balíčky Eurotel Top a T-Mobile Víkend+ jsou pastí na hloupější spotřebitele
16. 2. 2004 Telecom zkrátil intervaly v telefonních automatech a zase dělá mrtvého brouka
16. 2. 2004 O pokrytectví a odhalené prsní bradavce
16. 2. 2004 Dočká se Kambodža spravedlnosti?
16. 2. 2004 Francie vyznamenala generála odpovědného za zločiny v Čečensku
16. 2. 2004 Rozkradené deštné pralesy s sebou nesou zkázu přírody
16. 2. 2004 O přelévání peněz Ivo  Šaněk
16. 2. 2004 Účel svätí prostriedky Peter  Takáč
16. 2. 2004 EÚ: Telekomunikácie v pristupujúcich krajinách Radovan  Geist
16. 2. 2004 Sousedé Iráku chtějí, aby v něm OSN hrála významnější roli
16. 2. 2004 Evropská komise pohrozila snížením financí pro východní Německo
15. 2. 2004 Voľby na internete Radovan  Geist
16. 2. 2004 Európski ĺudovci riskujú pre britských konzervatívcov
16. 2. 2004 Životu nebezpečné baterie
13. 2. 2004 Dobré vládnutí: nové ideologie rozvoje z africké perspektivy Mesfin  Gedlu
13. 2. 2004 Poslanci ČSSD: Chceme se podílet na zřetelné, lidem srozumitelné politice Štěpán  Kotrba
14. 2. 2004 Interpretace dezinterpretace Rudolf  Převrátil
14. 2. 2004 Britští konzervativci zamýšlejí snížit daně chudým
14. 2. 2004 Digitalizace jako budoucnost nejen českých médií
13. 2. 2004 Lékaři: Oficiální verdikt o Kellyho smrti protiřečí důkazům
13. 2. 2004 Cesta na jihozápad Tomáš  Koloc
14. 2. 2004 Britské listy: Tematické archivy zprovozněny
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
4. 2. 2004 Hospodaření OSBL za leden 2004
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech