3. 5. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Cannabis
3. 5. 2004

Debata o legalizácii drog

Medzi politikou a rozumom

Erich Goode

Mnohí pozorovatelia a komentátori v oblasti legalizácie drog nie sú veľmi pozorní pri rozlišovaní medzi rôznymi návrhmi riešení. Termíny "legalizácia" a "dekriminalizácia" sa v skutočnosti vzťahujú na širokú paletu termínov. Z mnohých rozdielov medzi týmito návrhmi si všimnime možno najzákladnejší - medzi generalizmom a špecifizmom. Oba prístupy prijímajú definíciu drogy založenú na psychoaktivite. Líšia sa však v tom, či sa má legalizácia aplikovať na všetky psychoaktívne drogy, alebo len na niektoré. Generalisti navrhujú nejakú formu legalizácie pre všetky psychoaktívne látky, či sú dnes legálne alebo nie, no špecifisti sú selektívnejší.

Generalizmus

Generalistický prístup k užívaniu drog považuje všetky psychoaktívne látky, legálne či ilegálne, za viac-menej rovnocenné pokiaľ ide o škodlivosť pre zdravie, na užívanie drog sa pozerá ako na lekársku záležitosť. Typické sú preň riešenia "vhodné pre každý prípad" - legalizácia drog, liečenie ich užívateľov. Generalisti vidia podobnosť medzi mnohými psychoaktívnymi drogami, a preto zvyčajne obhajujú nejakú formu legalizácie pre všetky. V zásade by sa podľa tohto prístupu malo užívanie drog vyňať z pôsobnosti trestného práva. Keď budú legalizované dnešné nelegálne drogy, súčasné problémy by mali prudko poklesnúť či úplne zmiznúť.

Podľa tohto názoru je morálnou i empirickou absurdnosťou uplatňovať pre rozdielne drogy rozdielne názory - je to nespravodlivé a zároveň to nemôže fungovať. Zo širšieho pohľadu možno povedať, že generalisti neveria v prohibíciu ako takú. Zlom teda nie je užívanie drog, ale to, ak je užívanie stavané mimo zákon. Riešením je legalizácia. Niektorí z autorov veria, že s výnimkou predaja neplnoletým by nemali existovať žiadne obmedzenia, iní zas isté reštrikcie pripúšťajú (a naviac hovoria, že terajšie pravidlá predaja alkoholu a cigariet by mali byť prísnejšie), no ku všetkým psychoaktívnym látkam treba pristupovať viac-menej rovnocenne.

Špecifizmus

Špecifisti naproti tomu neveria, že všetky drogy sú rovnaké. Každá predstavuje trochu iný problém pokiaľ ide o kontrolu i verejnú škodu, ktorú spôsobujú. Či viac zla spôsobuje droga alebo zákony, sa tak stáva empirickou otázkou. A tú treba riešiť s podporou dôkazov, nie utiekaním sa k rétorike a moralizovaniu. Ku každej psychoaktívnej droge tak musí zákon pristupovať inak. Špecifista je z tohto pohľadu pragmatik, utilitarista, ktorý drogovú politiku stavia na princípe minimalizácie škôd.

Zabudnite na morálne otázky, či je niektorý druh drogy ohrozením ustanoveného poriadku. Zabudnite na ideologické otázky, prečo sú užívatelia nelegálnych drog považovaní za kriminálnikov a užívatelia legálnych za rešpektovaných občanov. Takéto otázky sú nedôležité vo svetle toho, čo je najlepšie pre spoločnosť. Aká politika zapríčiňuje najmenej škôd, čo prispieva verejnému blahu. Zákon treba meniť, keď je to potrebné, a presadzovať, keď to má zmysel. Podľa špecifistov, niektoré kroky prohibície fungovali, iné zas nie. Úlohou je teda zistiť, ktoré prideliť ku ktorej látke a za akých podmienok. Všetko treba podriadiť analýze výdavkov a ziskov.

Centrom takéhoto prístupu teda je, že škodu, ktorú užívanie drog spôsobí a možný dopad protidrogovej politiky treba porovnať v každom konkrétnom prípade. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade sa tu pod definíciu drogy zahŕňajú aj legálne látky, na rozdiel od neho však nie sú všetky považované za rovnocenné. V hľadaní najlepšej drogovej politiky nefungujú žiadne zovšeobecnenia. V skutočnosti ani neexistuje najlepšia politika vhodná pre všetky drogy.

Vlastnenie či predaj niektorých drog sa môže stať legálnym, u iných zas ostať zločinom. Odpoveď môže dať len pragmatické zhodnotenie faktov, zváženie následkov.

Morálna otázka, či je "správne" alebo "spravodlivé" legalizovať či zakázať nejakú drogu, je irelevantná. Podľa tohto prístupu možno drogy rozdeliť podľa stupňa škodlivosti a vážne zhodnotiť, ktorá predstavuje "menšie zlo". Reštriktívna ani liberálna politika sama o sebe nie je nemorálna. Namiesto morálky sa špecifista zaoberá zmenšovaním škody, ktorú môžu drogy užívateľovi a spoločnosti spôsobiť. Typickým špecifikátorským návrhom je legalizácia marihuany a pokračujúca kriminalizácia "tvrdých" drog.

Prečo kriminalizácia nemôže fungovať

Ak by sa mala odôvodniť zmena drogových zákonov, či ich presadzovania, treba ukázať, že ich terajšia podoba je neefektívna alebo škodlivá. (V skutočnosti je väčšina literatúry zaoberajúcej sa legalizáciou venovaná kritike dnešnej trestnej politiky, len menšia časť konkrétnym návrhom životaschopného programu legalizácie.) Aby sme teda plne pochopili dôvod legalizácie drog, treba vysvetliť, ako a prečo prohibičné programy, z pozície obhajcov legalizácie, stroskotávajú. Za argumentmi v prospech prísnych trestov a kriminalizácie je predpoklad, že vojnu proti drogám treba viesť a možno v nej zvíťaziť. A hlavnými zbraňami sú zákon, zatknutie a väzenie, užívanie drog je teda najmä vecou polície. V kontraste s tým súhlasia všetky prúdy zástancov legalizácie s jednou vecou - drogy nie sú len v kompetencii polície a spoliehanie sa na zákon a jeho presadzovanie je neefektívne, kontraproduktívne a nespravodlivé.

Prečo tomu veria? Čo spôsobuje, že kriminalizácia držby a užívania drog nefunguje? Pred tým, ako budeme môcť dať odpoveď, musíme definovať, čo to "fungovať" vlastne znamená. Žiadna konkrétna politika nebude fungovať "najlepšie" vo všetkých prípadoch. Kritiku dnešnej drogovej politiky opierajú zástancovia legalizácie o desať bodov:

Po prvé, kriminalizácia zvyšuje cenu nelegálnych drog, a tým ich robí lukratívnym tovarom pre predajcov. Veľký profit spôsobuje, že uväznenie predajcov a výrobcov vedie len k ich nahradeniu ďalšími. Trestným právom tak ponuku drog nemožno zastaviť. Dopyt po drogách je neelastický, konštantný, a vysoká cena priťahuje ponuku.

Po druhé, dnes nelegálne drogy sú menej škodlivé, než tvrdia obhajcovia ich prohibície, dokonca menej škodlivé, ako dnes legálne drogy. Kriminalizácia je teda namierená na zlý cieľ a zároveň diskriminačná. Kontrolu treba aplikovať na cigarety a drogy, ktoré zabíjajú mnohých ľudí, a nie na omnoho menej škodlivé, no dnes ilegálne látky.

Po tretie, prohibícia je podľa tohto názoru zbytočná, nakoľko nedemotivuje užívateľov. Užívanie drog je dnes na vysokej úrovni, a to pri prísnej politike, v sieti kontroly je však príliš mnoho dier. To robí neplatným sám základ prohibície. Naviac, nakoľko je dopyt po drogách neelastický, užívatelia zaplatia akúkoľvek cenu a jej zvyšovanie prísnymi právnymi normami nefunguje.

Po štvrté, prohibícia podporuje distribúciu, a tým užívanie silnejších, tvrdších, a tým nebezpečnejších drog. Dôvodom je, že kriminalizácia ich zvýhodňuje, nakoľko sa dajú ľahšie ukryť a prinášajú vyššie zisky. Pri legalizácii by sa naopak podporil predaj možno menej ziskových, no ľahších drog.

Po piate, drogoví díleri dnes operujú na trhu bez akejkoľvek kontroly ich "tovarov". Konzumenti tak často dostávajú kontaminované a nebezpečné látky. Legalizácia by ale umožnila kontrolu čistoty a sily, čo by takmer odstránilo prípady smrti predávkovaním.

Po šieste, odstránením motívu zisku by sa z trhu s drogami vytlačil organizovaný zločin. Tým by sa oslabil aj jeho celkový vplyv a posilnila demokracia.

Po siedme, podľa legalizátorov je dnešná úroveň zločinu týkajúceho sa drog spôsobená len ich nelegálnosťou. Vraždy sú zapríčinené bojmi o teritóriá predaja, útoky vymáhaním dlhov, pomsta za predaj nekvalitnej drogy... Výsledkom by bola nižšia úroveň zločinnosti a bezpečnosť v komunitách.

Po ôsme, kladením priority na vojnu proti drogám a zvýšené zatýkanie dílerov vláda otvára dvere porušovaniu občianskych práv v masívnom meradle. Zatknutia a prehliadky bez opory v zákone, zhabanie majetku, korupcia, brutalita - to všetko by pri legalizácii prestalo. Polícia by nebola tlačená k spochybniteľným zatknutiam, nepodplácali by ju díleri a mohla by efektívnejšie slúžiť komunite.

Po deviate, treba vziať do úvahy daňovú záťaž presadzovania prohibície, miliardy boli premárnené na zbytočné a škodlivé pokusy. Za legalizácie by bol predaj drog, naopak, zdaňovaný, a zisky by boli použité na starostlivosť o obete.

A nakoniec, po legalizácii by boli reklasifikované užitočné terapeutické drogy, ktoré dnes vládna politika zakazuje. Najvýraznejším príkladom je marihuana, ktorý môže byť použitá v liekoch tíšiacich bolesť. Kriminalizácia tiež obmedzuje lekársky výskum. Dvere sa zavreli aj pred niektorými inými drogami ako MDMA (extáza), LSD, ktoré majú enormný potenciál, dnes sú ale pod zámkom. Naša spoločnosť si ale nemôže dovoliť vzdať sa ich komplexného a potenciálne pozitívneho pôsobenia.

Tieto argumenty vyzerajú na prvý pohľad presvedčivo. Skutočne dokážu obrátiť politiku? Odpoveď nezávisí až tak od argumentov, ako od rozloženia politických síl.

Článok je spracovanou časťou knihy Between Politics and Reason

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       3. 5. 2004
2. 5. 2004 Americká armáda se snaží zakrýt systematické mučení obviněním šesti jednotlivých vojáků
3. 5. 2004 Důtky pro vysoké důstojníky americké armády
3. 5. 2004 Příbuzní iráckých vězňů potvrzují mučení
3. 5. 2004 Britští vojáci "si vyměňovali fotografie týraných vězňů"
2. 5. 2004 Jsou či nejsou "britské" fotografie mučení z Iráku pravé?
1. 5. 2004 Mučení v Iráku: vinni jsou i britští vojáci
3. 5. 2004 "Nebylo nám řečeno, že jsou to lidé" Tomáš  Gawron
3. 5. 2004 Vítej v EU, Stando! Štěpán  Kotrba
3. 5. 2004 O mladé Romce: Jak pomoci Tereza  Kaděrová
3. 5. 2004 Jaké bude postavení České republiky v Evropské unii?
3. 5. 2004 Demokracie, ČR, literatura a Evropská unie?
3. 5. 2004 Dávejte si pozor na nákladní dopravu!
3. 5. 2004 České školství dostalo na frak... Radek  Sárközi
3. 5. 2004 Kunderova Nesnesitelná lehkost bytí "nezestárla"
2. 5. 2004 Fukuyama: V islámském světě je množství liberálních reformátorů
3. 5. 2004 V Izraeli nemůže být pánem Arab
3. 5. 2004 "Korán je Mein Kampf" Pavel  Mareš
30. 4. 2004 Izrael používá teroristické metody Jana  Malá
3. 5. 2004 Stažení USA? Immanuel  Wallerstein
2. 5. 2004 Google nabídne své akcie jen Američanům
3. 5. 2004 Kuba: Nový proces s disidenty Simone  Radačičová
2. 5. 2004 Zpátky domů do Evropy Zdeněk  Bárta
3. 5. 2004 Generálov pád Peter  Greguš
3. 5. 2004 Medzi politikou a rozumom Erich  Goode
3. 5. 2004 Zločin a zisk Radovan  Geist
3. 5. 2004 Pochod za životy žien Oľga  Pietruchová
3. 5. 2004 Ešte to len začína Radovan  Geist
30. 4. 2004 Příslib z Východu
30. 4. 2004 Vystěhuje Británie od zítřka na ulici 2500 českých a slovenských Romů?
1. 5. 2004
30. 4. 2004 Stávkokaz Štěpán  Kotrba
7. 4. 2004 Hospodaření OSBL za březen 2004
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů

Marihuana RSS 2.0      Historie >
3. 5. 2004 Medzi politikou a rozumom Erich  Goode
27. 4. 2004 Million Marihuana March podporuje rozdělení drog   
26. 3. 2004 Lidovci míří klidně do hrobu Boris  Cvek
19. 3. 2004 Pořadatelé letošního MMM podporují usnesení vlády, úřadu Prahy 7 se to nelíbí   
1. 12. 2003 Holandsko si ponechá coffee shopy   
3. 10. 2003 Policejní trávobraní: manévry ve squattu Milada kvůli dvěma pytlíkům marihuany Štěpán  Kotrba
1. 9. 2003 Christianie v ohrožení Marta  Taberyová
30. 6. 2003 Tráva, Mareš a Komorous Michael "xChaos" Polák
2. 6. 2003 Marihuana legální v kanadském Ontariu Bushka  Bryndová
31. 5. 2003 Marihuana v ČR: Legalizace nebo prozatím jen dekriminalizace? Štěpán  Kotrba
15. 5. 2003 MMM 2003 - Stojaté vody drogovej politiky na Slovensku Matúš  Ritomský
2. 5. 2003 Million Marijuana March 2003 - legálně a beze strachu   
24. 3. 2003 MARIHUANA: Na Slovensku jsou vyděšení z českého průzkumu veřejného mínění   
14. 2. 2003 ... a ako sme zbierali úrodu, chytali nás a všetko sa dobre skončilo Martin  Varholík
5. 2. 2003 Ako sme prišli, videli a ochutnali... Martin  Varholík