15. 7. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Martin Bormann
15. 7. 2004

Martin Bormann -- pravá ruka Adolfa Hitlera sovietskym špiónom?

V roku 1972 sa na moskovskom cintoríne blízko Lefortovského námestia objavil nenápadný hrob, na ktorého krypte stál a dodnes stojí jednoduchý nápis: Martin Bormann 1900 -- 1972. Dve slová, dva číselné údaje, ktoré opäť oživili vojnu dohadov. Bola a či nebola pravá ruka. Kto vie?

Pozornému divákovi neuniklo...

Asi pred mesiacom sa na ruskej televíznej stanici ORT vysielal dokument, ktorý sa toto podozrenie snažil (akoby) vyvrátiť. Alebo len trocha zahmliť? Čo nám totiž predložil? Verbálne údaje, odkazy na analýzy (vraj aj) DNK, ktoré vyvracajú podozrenie, že Hitlerov osobný tajomník by bol tajnou predĺženou rukou Moskvy. No zase len verbálne.

Pozornému divákovi neuniklo, že ruský dokument (s množstvom vyjadrení historikov, bývalých spravodajcov, tvrdenia stomatológa o zhode chrupu pravého M. Bormanna so zastreleným v noci na 2. mája 1945... a dokonca i rôzne vyjadrenia Bormannovho syna) sa neopieral o vlastné zdroje, o vlastný výskum. Sprostredkoval iba to, k čomu dospeli za hranicami. Povedané inak, Rusi ani v jednom momente nepovedali politicky oficiálne NIE! Že Hitlerov osobný tajomník naozaj nebol ich špiónom! A že osoba spočívajúca tam pod jeho menom nemá so známym nacistom nič spoločné! Pričom by sa opreli, povedzme, o analýzu DNK spornej osoby, o objektívne vyjavenie jej totožnosti... Autori ruského, vraj po prvý raz odvysielaného dokumentu sa uspokojili s jednoduchým konštatovaním, že "ASI" ide len o zhodu mien.

Čo hovoria západné zdroje?

Po Hitlerovej sebevražde uniká M. Bormann k jeho nástupcovi veľkoadmirálovi Karlovi Donitzovi. Na úteku dochádza k prestrelke a jeho údajnej smrti. Na podporu tejto verzie prináša Západ do dnešných dní rôzne nové a čoraz modernejšie dôkazy. Fakty, kam a prečo sa M. Bormann snažil z obkľúčeného Berlína dostať, trošku zahmlené osobné svedectvo jedného nemeckého vojaka o jeho úmrtí (videl ho vraj ležať bez príznakov života, ale nezakrvaveného, no údajne si nestihol overiť, či ešte náhodou nedýcha, resp. nahmatať mu pulz). Ďalej sa objavilo stomatologické porovnanie chrupu pravého Bormanna s chrupom danej mŕtvoly, porovnanie analýzy DNK...

Komplexná analýza DNK sa urobila v roku 1998. DNK pravdepodobného M. Bormanna sa porovnalo s jeho vtedy ešte žijúcou 84 ročnou sesternicou, kde všetky závery potvrdili, že mŕtvola údajného M. Bormanna je pravá, a teda to, že M. Bormann naozaj zahynul už v máji 1945.

Čo hovoria Rusi?

Ako sme naznačili, tak fakty z vlastnej "kuchyne" žiadne a aj oficiálne politicky nič alebo takmer nič. Rôznymi cestami a spôsobmi sa iba snažia podporiť "západnú" verziu. Ich špecialista na génové inžinierstvo sa napríklad vyjadril, že niet najmenší dôvod na spochybnenie súčasnej úrovne západnej molekulárnej genetickej analýzy a že on osobne týmto výsledkom verí. Ruskí historici iba zdanlivo protirečivo, v skutočnosti však zase na podporu západnej verzie spochybňujú niektoré dátumy (osobitne dátumy z prípadných začiatkov nadviazania údajnej spolupráce Bormanna so sovietskou rozviedkou) a pýtajú sa. Ako mohol byť, napríklad, naraz tam aj inde...?

Jednu pavučinu však predsa len splietli. Otázkou, prečo sa Bormannovo telo objavilo v centre Berlína až v roku 1972 a tak znenazdajky? Veď dovtedy, ak naozaj ešte žil, mohlo to byť kdekoľvek. Prečo len v ZSSR a prečo nie, napríklad, v Latinskej Amerike?

M. Bormann očami Hitlerovho okolia

To, že Bormann pracoval pre Kremeľ, je dokázaným faktom -- generál SS Otto Ohlenberg.

Bormannov vplyv bol národnou tragédiou, Rusi ho musia vyhlásiť za Hrdinu ZSSR -- minister vojenského priemyslu Albert Speer.

V priebehu norimberského procesu, keď sa vyjasňovala aj Bormannova činnosť, nacistickí vodcovia sa neočakávane vyjadrili o jeho spôsoboch likvidácie tretej ríše. Otvorene ho obvinili zo spolupráce so sovietskou rozviedkou.

Fakty podporujúce túto verziu

Podľa Hermanna Goringa i ostatných nacistických pohlavárov tézy o likvidácii obyvateľstva podrobených území nepochádzali od A. Hitlera, ale od M. Bormanna. Pritom práve tieto tézy sa stali základným nemeckým realizačným plánom. Bormannove požiadavky použiť voči slovanským národom na dobitých územiach najtvrdšie postupy sa, podľa Waltera Schellenberga, ukázali výhodné len pre sovietskych predstaviteľov. Práve tvrdosť postupov donútila podrobené obyvateľstvo uchýliť sa k partizánskej vojne a k aktívnemu odporu. Čiže, stimulom toho bol práve M. Bormann.

V slovách norimberského žalobcu zaznelo, že M. Bormann bol iniciátorom programu okrádania a likvidácie židov. A že realizáciou tohto programu dosiahol ďalšiu pomoc Sovietom. Keďže do tohto "odvetvia" boli stiahnuté nielen cenné zdroje, ale aj nemecké vojenské kádre, ktoré potom chýbali inde a iným. Heinrichovi Himmlerovi pri tom vraj zabránil informovať Hitlera o skutočnom stave riešenia židovskej otázky. Norimberskí obžalovaní teda tvrdili, že A. Hitler o týchto praktikách vôbec nič nevedel.

Bormann vraj cielene nevyužil protisovietske nálady ukrajinských nacionalistov, ktorí boli ochotní bojovať proti Červenej armáde. Svojím postupom tak prinútil ukrajinský národ vybrať si jedno z dvoch krajných riešení -- poroba, alebo smrť. A tým zamedzil, aby sa Ukrajinci postavili na stranu ríše.

Sústavným sledovaním a čistkou kádrov štátneho a straníckeho aparátu dosiahol oslabenie ríšskeho vedenia. Jeho intrigy narúšali stabilitu aj Hitlerovho najbližšieho okolia.

Sila vplyvu tajomníckej funkcie

Podľa očitých svedectiev sa bez vedomia a súhlasu M. Bormanna nedostal k A. Hitlerovi nikto a nič. Žiaden papier a ani žiaden človek.

M. Bormann bol vraj Hitlerovi taký oddaný, že s ním trávil takmer všetok svoj čas. Uvádza sa, že aj vlastné deti ho videli v čase vojny len tri-štyri razy.

Tajomníkovou špecialitou bolo chrániť A. Hitlera od stresov. V dokumentoch, ktoré mu predkladal, preto nepoužíval výrazy ako plynová komora, likvidácia..., ale len priepustka ľudí cez špeciálny príjem, sortírovanie... A. Hitler sa na M. Bormanna natoľko naviazal, že vyhlasoval: kto je proti Bormannovi, ten je proti štátu!

Ich vzťah možno priblížiť aj nepriamo. Vieme, že pán vždy závisí od svojho otroka. Lenže touto závislosťou sa pán zase stáva otrokom svojho otroka.

Ktovie, či si to A. Hitler vôbec niekedy uvedomil? Asi nie, asi mu bolo pohodlné "povaľovať" sa v teple Bormannovej opatery. Až tak, že mu dokonca zveril spravovanie osobných financií. Situácia dorástla do takej absurdity, že na jeho rozhodnutí nakoniec stála aj výška apanáže Hitlerovej milenky Evy Braunovej. Odlišný vzťah mala k M. Bormannovi ostatná časť ríšskeho vedenia. Vraj ho nenávideli a báli sa ho zároveň. Čo však toto okolie nepochopilo až do svojej smrti? Že na čom sa vlastne zakladala závratne rýchla Bormannova kariéra?

Verzie "špiónkariéry"

1. Zverboval ho Ernst Thalmann a v 20-tych rokoch bol pozvaný do Moskvy, kde prešiel spravodajským kurzom. S úlohou po návrate do Nemecka vstúpiť do NSDAP a votrieť sa do Hitlerovej priazne. Podarilo sa a pri pôsobení na vrchole moci spolupracoval so sovietskou rozviedkou. V inkriminovanú noc z 1. na 2. mája 1945 ho zachránili sovietski tankisti. Potom bol dopravený do Moskvy, kde žil až do svojej smrti v roku 1972.

Verziu treba vnímať tak, že nemá oporu v žiadnom relevantnom dokumente a všeobecne je spochybňovaná aj jej logika. Pravda, až na existenciu moskovského hrobu.

2. So sovietskou rozviedkou vraj spolupracoval preto, lebo sa usiloval o uzatvorenie spojenectva so ZSSR.

Táto verzia sa vo všeobecnosti odmieta -- so zdôvodnením, že M. Bormann bol bytostne nastavený PROTI všetkým. Proti ZSSR, proti Veľkej Británii, proti USA... A že z tohto dôvodu nemohol byť špiónom ani jedných a ani druhých.

Martin Bormann žije!

Ale len v podobe syna, ktorému dal otec rovnaké meno. Nemecké oficiálne kruhy mu už trikrát navrhovali zmeniť si meno, čo však M. Bormann junior odmietol s odôvodnením:
Nie je predsa možné vybrať si druhého otca a matku. A zmena mena by mi aj tak nič nevyriešila. Zostáva spoliehať sa len na božiu milosť a prosiť za odpustenie otcových hriechov.

Oficiálne skutočnosti i otázniky

Martin Bormann sa narodil 16. júla 1900 v Halberstadte. V roku 1927 vstúpil do NSDAP a ocitol sa pri Rudolfovi Hessovi ako šéf jeho štábu. Krátko potom ho riadením svojich osobných záležitostí poveril aj Adolf Hitler.

29. mája 1941 sa M. Bormann stal šéfom NSDAP s právomocami ríšskeho ministra a 12. apríla 1943 Hitlerovým osobným tajomníkom.

V noci z 1. na 2. mája 1945 sa po Hitlerovej sebevražde vybral z obkľúčeného Berlína hľadať ochranu u veľkoadmirála Karla Donitza. Cestou sa dostal so sprievodom do údajnej prestrelky a od toho momentu je jeho smrť či ďalší osud jednou veľkou záhadou.

V roku 1946 odsúdil norimberský súd M. Bormanna v jeho neprítomnosti na trest smrti.

11. apríla 1973 vo Frankfurte štátny právny zástupca smrť M. Bormanna vraj oficiálne objasnil.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       15. 7. 2004
15. 7. 2004 "Podivín", který se stará o své invalidní dítě Martina  Dostálová
14. 7. 2004 Britské výzvědné informace o Iráku: "Pochybné a s vážnými nedostatky"
15. 7. 2004 Vládní krize v Česku: Známá jména, nejasný program Oskar  Krejčí
15. 7. 2004 Gross: Slibuji, že řadu věcí budeme dělat jinak Štěpán  Kotrba
15. 7. 2004 Nausea (nevolnost) Jaroslav  Pour
15. 7. 2004 Skutečnou situaci znají jen ti, kteří ji prožívají Jana  Malá
15. 7. 2004 Václav Klaus: "Ať si imperialisté zuří..." Jan  Čulík
15. 7. 2004 Americká vláda vykupuje pozemky od Indiánů pro provádění jaderných zkoušek
14. 7. 2004 "Londýn a New York budou zaplaveny"
15. 7. 2004 Martin Bormann -- pravá ruka Adolfa Hitlera sovietskym špiónom? Vladimír  Mikunda
15. 7. 2004 Immanuel Kant v dnešnej teológii a filozofii Imrich  Sklenka
15. 7. 2004 Po Pfahlsově zatčení: Debata o nové vyšetřovací komisi
15. 7. 2004 Proč jsem začal kupovat výrobky Setuzy Dalibor  Šrámek
15. 7. 2004 Případ Cesare Battisti
14. 7. 2004 Faulknerovské Téma
14. 7. 2004 Efedrin made in CZ končí, městu zůstane úvěr Radek  Mokrý
14. 7. 2004 Proč novináři pomáhají vládám lhát občanům?
14. 7. 2004 Existence KSČ-M prospívá pravici Milan  Valach
14. 7. 2004 Vzdělání jako nástroj individuálního prospěchu? Bohumil  Kartous
14. 7. 2004 Globální vliv listu Guardian
14. 7. 2004 Rozvodová patologie je řešitelná aneb také něco k rovným příležitostem Luboš  Patera
1. 7. 2004 Hospodaření OSBL za červen 2004
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů

Hitler a historie nacismu RSS 2.0      Historie >
15. 7. 2004 Martin Bormann -- pravá ruka Adolfa Hitlera sovietskym špiónom? Vladimír  Mikunda
21. 6. 2004 Tajné stránky dňa D Peter  Greguš
24. 9. 2003 "Krása" a "styl" Hitlerovy pracovny a problematika mezinárodního copyrightu   
24. 9. 2003 Ještě jednou Riefenstahlová: co je podstatou a funkcí umění? Fabiano  Golgo
23. 9. 2003 Ještě jednou k otázce morálky v umění Jan  Paul
12. 9. 2003 Leni Riefenstahlová: byla to skutečně nacistka nebo jen prostě Němka, typická pro svou dobu? Fabiano  Golgo
9. 9. 2003 Zemřela Leni Riefenstahlová   
29. 8. 2003 65. výročí mnichovského diktátu: Na řadě bylo Československo Věra  Olivová
18. 8. 2003 Čierny deň nemeckej armády Peter  Greguš
15. 8. 2003 Byl Hitler před mnichovskou konferencí málem zavražděn?   
12. 8. 2003 Pan Hitler by z nás měl radost Ladislav  Kahoun
11. 8. 2003 Nepodarený atentát Michal  Broska
13. 6. 2003 Prezidentské vtipy, ktoré sa stali realitou Peter  Greguš
8. 5. 2003 Osvobození ČSR   
15. 4. 2003 Kterému "výkladu" světa máme věřit? Michal  Rusek