14. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Súdán
14. 9. 2004

Sudán -- situácia sa zhoršuje, záujem nerastie

Genocída na obzore (za obzorom?)

Po desiatich rokoch od najväčšej genocídy v dejinách povojnového sveta sa nad Afrikou opäť sťahujú mračná. Najlepšie sa asi učí na vlastných chybách, niektoré sú však bolestivejšie ako ostatné. V roku 1994 sa oči, bohužiaľ, nie všetkých zainteresovaných upierali na Rwandu. Došlo tu k masakru asi 800 000 ľudí a OSN namiesto zásahu diskutovala o tom, či ide o genocídu, alebo nie. Dnes sa niečo podobné rozbieha v Sudáne.

Miestna vláda nie je schopná zasiahnuť proti jednotkám tzv. džandžavíd (v preklade muži na koňoch), ktoré terorizujú černošské obyvateľstvo provincie Darfúr na juhozápade krajiny. Sú to arabské milície, ktoré vraždením, znásilňovaním a násilím celkovo usilujú o poľnohospodársku pôdu v oblasti. Tí s lepším nosom možno zacítia v tomto konflikte aj ropu. Do dnešných dní bolo zavraždených na 50 000 ľudí a počíta sa približne s 1,2 milióna utečencov. Samotný problém má však širší záber. Sudánska vláda je totiž obviňovaná nielen z prižmurovania očí nad násilnosťami, ale aj z vyzbrojenia týchto jednotiek.

* * *

OSN ako najväčší hráč prijala 30. júna prostredníctvom Bezpečnostnej rady rezolúciu, ktorá sudánskej vláde poskytla 30 dní na odzbrojenie rebelov. 30. august je však za nami, a nepokoje pretrvávajú. K istým pokrokom došlo, no ešte stále neboli odzbrojené jednotky džandžavíd a pred súdy nebol postavený ani jeden z vodcov jednotiek. Podľa spomenutej rezolúcie by mali nasledovať sankcie, toto je však dosť sporné, pretože v BR OSN existuje inštitút práva veta a práve toto by mohlo byť istou prekážkou, keďže Rusko a Čína majú v oblasti svoje ekonomické záujmy. "Členovia BR OSN sú zjavne v tejto otázke mierne rozdelení," povedala Donna Derrová, námestníčka riaditeľa CWS (mimovládna organizácia so sídlom vo Washingtone).

Podstatnú úlohu by tu mohli zohrať jednotky Africkej únie (AÚ). Kofi Annan na zasadaní BR OSN predniesol, že Nigéria, Tanzánia a Botswana sa zaručili zabezpečiť akciu pod hlavičkou AÚ personálne a Južná Afrika materiálne. Toto však ani zďaleka nebude dostatočné, pretože náklady na humanitárnu akciu predstavujú niekoľko stoviek miliónov dolárov. Mimoriadny zástupca OSN pre Sudán Jan Pronk Bezpečnostnej rade povedal, že "zdroje musia byť minimálne zdvojnásobené", čo znamená, že krajina potrebuje do konca roku 2004 aspoň ďalších 250 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc.

Tieto peniaze majú byť použité na pomoc ľuďom vyhnaným v dôsledku tohto konfliktu. Táto suma je pre AÚ nepredstaviteľná, teda bude nevyhnutné hľadať zdroje v členských štátoch OSN. Kritika slabej podpory fondu na pomoc smeruje najmä ku krajinám Perzského zálivu, moslimským krajinám rovnako ako Sudán, ktorých príspevky sú, vzhľadom na ich bohatstvo, nízke.

* * *

Postoj predstaviteľov Sudánu je pomerne diplomatický a vyhýbavý. Sudánsky viceprezident Ali Osman Taha v relácii BBC nepriamo naznačil, že vláda začne džandžavíd odzbrojovať, až keď začnú zbrane skladať aj povstalci z radov černošského obyvateľstva. Obratom však hneď upozornil, že jednotky džandžavíd už vládne vojsko odzbrojuje. Na otázku zásahu cudzích jednotiek odpovedal striktne "nie". Pozorovatelia AÚ sú však podľa jeho slov v Darfúre vítaní. Zatiaľ ide asi o 300 vojakov. Na zvýšenie tohto počtu na 3 000, čo by už umožňovalo efektívne sa zapojiť aj do odzbrojovania a vojenských akcií, však Taha zatiaľ nevidí opodstatnenie, lebo "stále verí, že sudánska vláda vyrieši túto záležitosť vlastnými silami".

Tento postoj sa stretol aj s podporou sudánskeho obyvateľstva, ktoré v reakcii na prijatie rezolúcie OSN vyšlo 4. augusta do ulíc hlavného mesta Chartúm. Na demonštrácii proti prijatej rezolúcii organizovanej vládnymi stranami sa podľa tlačových agentúr zúčastnilo vyše 100 000 ľudí. Prípadnú zahraničnú intervenciu označili za "vojnu proti Sudánu".

* * *

Vojenská operácia je v súčasnosti však takmer vylúčená. Spojenecké jednotky majú stále veľké problémy so situáciou v Iraku a ruské vojská po nedávnom tragickom teroristickom útoku v severoosetskom Beslane podľa všetkého začnú "veľký hon" na čečenských a pročečenských teroristov. Tony Blair intervenciu ešte v júli nevylúčil, Mustafa Osman Ismail, sudánsky minister zahraničných vecí, však ihneď kontroval vyhlásením o odmietnutí tejto pomoci, pretože britské jednotky by miestni obyvatelia, podľa jeho slov, o pár týždňov brali ako jednotky okupačné.

V tejto súvislosti sa nikde neuvažuje o nasadení vojakov najľudnatejšej krajiny sveta Číny, ktorá zároveň disponuje najväčšou armádou. Ďalším dôvod nezasahovať je spolupráca režimu v Chartúme s USA vo vojne proti terorizmu. Toto sú dôvody vysloviteľné a teraz tie, o ktorých sa nehovorí, ale vie. Provincia Darfúr je rozlohou veľká ako Francúzsko, a tak v prípade intervencie by muselo ísť o rozsiahlu a zdĺhavú akciu. Sudán je zaujímavý svojimi zásobami ropy. Ropa je veľkým pozitívom, no v prípade zásahu je tu množstvo mínusov: nemá strategickú polohu, neukrýva sa tu ani žiaden významný terorista, čím by sa dal útok na suverénny štát zdôvodniť. Podnebie je podobné ako v Iraku, teda nehostinné. Druhý Irak, ďalší konflikt s moslimskou krajinou si zrejme nikto nedovolí. A načo bojovať, keď všetko možno riešiť spoza stolov OSN. Ako výkrik do tmy tu vyznieva vyjadrenie Billa Fletchera, prezidenta Transafrického fóra: "... musíme vystupňovať tlak vlád, mimovládnych organizácií a spoločenských združení a prinútiť vlády sveta konať, konať rýchlo".

OSN situáciu v Darfúre označuje za najväčšiu humanitárnu krízu na svete. Svojím konaním ju však nijako extrémne rýchlo nerieši. Keď sa skončí akcia v Iraku, konflikt v Sudáne bude už zrejme krvavou spomienkou na rok 2004, namieste je jedna otázka. Nebude potom dôvod zasiahnuť proti režimu, ktorý utláčal menšinové obyvateľstvo? A, navyše, disponuje veľkými zásobami ropy. Možno potom akciu zvážia aj západné krajiny. No vtedy už bude neskoro pre mŕtvych, vtedy už bude neskoro pre dnes ešte živých, ktorých však do toho času milície zmasakrujú. Zmasakrujú, nie zabijú. Správa monitorovacieho tímu AÚ totiž hovorí o novej zábave milícií. Zajatcov, teda dedinčanov, zviažu a potom ich hromadne zapália. Zatvárajme oči ďalej, nás sa to netýka.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       14. 9. 2004
14. 9. 2004 John Bok: "Držím hladovku, protože Gross posiluje policejní stát" Jan  Čulík
14. 9. 2004 Jak česká média nekorigují nesmysly politiků Michal  Škop
14. 9. 2004 S kůží na trh Ivo  Bystřičan
13. 9. 2004 Bush "věděl o týrání vězňů" v Guantánamu
14. 9. 2004 Muslimové a politické násilí
13. 9. 2004 Americké vojenské vrtulníky střílely do davu civilistů
14. 9. 2004 Internet "dosáhl hranice svých možností"
14. 9. 2004 Další policií ukončená party
13. 9. 2004 Policie a starosta zakázali pražskou techno party
11. 9. 2004 Gross: "Napomůžu k získání prostoru pro akce jako Czechtek" Jan  Čulík
14. 9. 2004 Přírůstky do památníku Zdena  Bratršovská, František  Hrdlička
14. 9. 2004 První České sociální fórum 25. - 28. září 2004
14. 9. 2004 Milan Šmíd opravdu brání Zdeňka Duspivu? Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Kotrba: "Informace, uvedené v předmětném článku byly mou autorskou spekulací" Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Fingerprint scanner - budoucnost právě začala Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odporu za dny 4. - 7. září 2004
14. 9. 2004 Mezi patentovou a autorskou ochranou je rozdíl Jaroslav  Štemberk
14. 9. 2004 Mezi patentovou a autorskou ochranou je rozdíl Jakub  Trávník
13. 9. 2004 Čeština pro malé cizince
13. 9. 2004 Neffovské "vývody": Hloupý komentář, ale obstojný hollywoodský scénář Bohumil  Kartous
13. 9. 2004 Pražská premiéra filmu Fahrenheit 9/11 se proměnila ve spor mezi dvěma ideologicky zaťatými tábory Jindřich  Lacina
14. 9. 2004 Rusko sa vyberá na cestu Izraela Adrian Peter Pressburg
14. 9. 2004 Genocída na obzore (za obzorom?) Peter  Smrek
13. 9. 2004 Gromanova iracionální kritika knihy Exil a politika Pavel  Paleček
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004
22. 11. 2003 Adresy redakce
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů