12. 1. 2007
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
12. 1. 2007

POL ROKA STARÁ ANALÝZA KVALITY VEREJNEJ SLUŽBY V STV

STV - Pod lampou: ako nemá vyzerať demokratická diskusia

Objektivita si od novinára vyžaduje, aby pod rúškom spravodajstva o tom, ako funguje spoločnosť a ľudia v nej, nepropagoval svoje politické a osobné záujmy. Paradoxom ostáva, že kým objektivita novinára je vlastnosťou jeho myslenia, najväčšou prekážkou prispôsobovania myšlienok realite sú skreslenia, ktoré má na svedomí opäť len jeho myseľ. Túžby, obavy a predsudky žurnalistu mu zabraňujú vnímať realitu jasne. Ak máme obavy zo sociálnych nepokojov na Slovensku alebo ak si ich naopak želáme, bráni nám to analyzovať situáciu tak, aby sme zistili, či je ich hrozba reálna. Realita sa nám môže vyjaviť iba tak, keď sa zbavíme svojho záujmu. Objektivita si totiž vyžaduje nestrannosť so všetkými jej znakmi ako potlačenie emócií, neangažovaný prístup, triezvy, vecný a nevzrušený štýl. Možno ju teda chápať aj ako akési odosobnenie. V objektívnom skúmaní faktov musí novinár opustiť svoje zbožné želania a odhodiť pohodlné interpretácie (ak neobstoja pri preskúmaní). Musí vedieť odhliadnuť od vlastnej perspektívy, s porozumením sa pozrieť z perspektívy svojich oponentov, ale aj kriticky preskúmať tú perspektívu, ktorá sa mu ponúkala najskôr. Takto chápaná objektivita je procesom prekonávania úzkej obmedzenosti, v ktorom žurnalista prekračuje sympatické, osobné a konvenčné.

Rada STV na svojom zasadnutí v apríli a máju 2006 spochybnila objektivitu relácie Pod lampou a jej člen Ladislav Straka dokonca navrhol odvolať moderátora Štefana Hríba. Krátko predtým adresovalo podnet na Radu STV z toho istého dôvodu aj Hnutie za demokraciu. Oficiálnym dôvodom týchto výhrad bola podoba relácie, ktorú vyhradil moderátor výhradne pre europoslanca za SDKÚ Petra Šťastného.

V oboch prípadoch narážame na niekoľko formálnych nedostatkov. V prvom rade HZD celý podnet zbabralo, pretože posudzovanie objektivity, resp. vyváženosti mediálnych programov (vrátane vyvodzovania sankcií) spadá pod kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu a Rada STV má v tomto smere len veľmi obmedzené právomoci (môže sa zaoberať nanajvýš dramaturgickou stránkou). Okrem toho zaráža, že zásadnú diskusiu o podobe tejto relácie vyvolal až hokejový spor, hoci v minulosti sa vyskytli oveľa vážnejšie prípady tendenčnosti až manipulatívnosti tohto televízneho formátu. Zvyšuje to podozrenie, či v tomto prípade nejde viac o zákulisný boj finančných skupín zainteresovaných do kauzy Šťastný verzus Široký ako o verejnoprávny charakter relácie.

V každom prípade to neznamená, že podoba relácie Pod lampou je z profesionálneho, etického i legislatívneho hľadiska v poriadku. Jej posúdenie si však vyžaduje odborný nadhľad a triezve odosobnenie sa od emotívnej stránky veci. Treba vecne skonštatovať, že relácia Pod lampou predstavuje jedinečný formát a výrazný počin v dejinách slovenskej televíznej publicistiky. Zásluhu na tom bezpochyby majú jej tvorcovia Štefan Hríb, Mário Homolka a Juraj Kušnierik (v tomto poradí). Lenže originálny nápad je jedna vec a jeho profesionálne zvládnutie vec druhá. V priebehu relácie pravidelne dochádza k hrubým neprofesionálnym chybám (ak nemáme tvorcov podozrievať zo zlého zámeru), ktoré sa neodpúšťajú ani študentom žurnalistiky. Mám na mysli predovšetkým neprípustné sugestívne otázky, nevhodné tykanie a to, čo sa v mediálnej teórii nazýva "pasca vlastnej inscenácie" -- prípad, keď moderátor opustí svoje miesto pozorovateľa a stane sa sám priamym aktérom diania, pričom závery, o ktorých chce informovať, aranžuje, do veľkej miery sám.

Pravda, moderátor môže namietať (a Štefan Hríb to robí pomerne často), že aj on má právo na vlastný názor. To je, samozrejme, pravda a treba priznať, že pre tento typ relácií by nebolo nič horšie ako sterilný moderátor bez úsudku, ktorý by kládol otázky opatrne ako v predvolebnom štúdiu. Lenže relativizácia objektivity je v tomto prípade veľmi nebezpečná až zavádzajúca a prehliada skutočné ciele a princípy žurnalistiky.

Čo je objektivita

Argumenty skeptikov majú do istej miery racionálne jadro. Reportér nemôže zaujať objektívny pohľad, teda pohľad odnikiaľ, keďže on sám je subjektom. Paul Ricoeur vysvetľuje, že novinár nemôže byť objektívny, lebo neporušiteľná interpretácia udalosti existuje vždy len pred správou. Žurnalistická interpretácia nikdy nie je kompletná. Okrem toho práca reportéra je vždy ovplyvnená skúsenosťou, inteligenciou, výchovou, prostredím a inými faktormi, čo ho v skutočnosti determinuje byť neobjektívnym. Ale toto nie je jediné nazeranie na subjektivitu. Iný americký filozof Thomas Nagel považuje za čisto subjektívny prístup ten, ktorý je podmienený výlučne osobnou perspektívou indivídua. Stávať sa objektívnym znamená rozširovať svoje rámce referencií, a tým aj porozumenia presahujúceho naše rozmery vnímania sveta. Pre Nagela je objektivita predovšetkým otázka jej stupňa. Hoci na jednej strane čistá objektivita novinára neexistuje, na strane druhej sa každý môže usilovať o objektívnejšie hľadisko. Inými slovami, žurnalisti by sa mali snažiť opúšťať svoje partikulárne perspektívy tak veľmi, ako je to len možné. Ak reportér chce byť skutočne nestranný, racionálny a spravodlivý, môže ním byť.

Objektivita si od novinára vyžaduje, aby pod rúškom spravodajstva o tom, ako funguje spoločnosť a ľudia v nej, nepropagoval svoje politické a osobné záujmy. Paradoxom ostáva, že kým objektivita novinára je vlastnosťou jeho myslenia, najväčšou prekážkou prispôsobovania myšlienok realite sú skreslenia, ktoré má na svedomí opäť len jeho myseľ. Túžby, obavy a predsudky žurnalistu mu zabraňujú vnímať realitu jasne. Ak máme obavy zo sociálnych nepokojov na Slovensku alebo ak si ich naopak želáme, bráni nám to analyzovať situáciu tak, aby sme zistili, či je ich hrozba reálna. Realita sa nám môže vyjaviť iba tak, keď sa zbavíme svojho záujmu. Objektivita si totiž vyžaduje nestrannosť so všetkými jej znakmi ako potlačenie emócií, neangažovaný prístup, triezvy, vecný a nevzrušený štýl. Možno ju teda chápať aj ako akési odosobnenie.

V objektívnom skúmaní faktov musí novinár opustiť svoje zbožné želania a odhodiť pohodlné interpretácie (ak neobstoja pri preskúmaní). Musí vedieť odhliadnuť od vlastnej perspektívy, s porozumením sa pozrieť z perspektívy svojich oponentov, ale aj kriticky preskúmať tú perspektívu, ktorá sa mu ponúkala najskôr. Takto chápaná objektivita je procesom prekonávania úzkej obmedzenosti, v ktorom žurnalista prekračuje sympatické, osobné a konvenčné. Objektivitu pritom možno hodnotiť len na základe takto exaktne stanovených znakov a nie podľa subjektívneho úsudku, či sa nám relácia páči alebo nie, resp. či je nám je moderátor sympatický alebo nie.

Úlohou žurnalistiky je udržiavať diskusiu

Richard Rorty sa nazdáva, že úlohou žurnalistiky nie je nájsť objektívnu pravdu, ale skôr udržiavať diskusiu. Žurnalistika nie je iba súčasťou diskurzu, ale vždy aj na niečo reaguje, a tak má zmysel iba ako protest proti pokusom uzavrieť diskusiu. Chápať úsilie o pokračujúcu diskusiu ako primeraný cieľ žurnalistiky, chápať múdrosť ako schopnosť udržiavať diskusiu znamená chápať ľudí ako tvorcov nových opisov, a nie ako tých, od ktorých očakávame verné opisy skutočnosti.

Chápať cieľ žurnalistiky ako pravdu -- totiž ako pravdu týkajúcu sa termínov, vďaka ktorým sú súmerateľné všetky ľudské skúmania a aktivity -- by znamenalo chápať človeka ako objekt, nie ako subjekt. Preto môže byť žurnalistika vždy iba reaktívna. Vždy, keď sa pokúša o niečo viac, než len orientovať diskusiu novým smerom, podlieha totiž sebaklamu. Preto by malo byť ambíciou i posvätným cieľom žurnalistiky umožniť čo najširšiu otvorenú komunikáciu ako špecifický príspevok k poznaniu.

A práve v tomto bode Štefan Hríb najviac zlyháva. Ako moderátor vychádza z predpokladu, že každá diskusia je predovšetkým meraním síl.

Takýto prístup však v serióznej debate možno akceptovať iba za predpokladu, že na začiatku zúčastnené strany prijmú rovnaký referenčný systém (alebo to, čo politici zjednodušene nazývajú hodnotami), z ktorého možno odvodzovať individuálne závery.

Katolícky filozof Claude Tresmontant zdôrazňuje, že každá politická diskusia (ak sa chce chváliť tým, že nezostáva na povrchu) musí spočiatku vyriešiť filozofické otázky a dopátrať sa či už priznaných alebo nepriznaných princípií. V opačnom prípade nejde o hľadanie pravdy, ale o rétorické predstavenie, pri ktorom fakty nie sú až také dôležité. Jednoducho na to, aby skutočná diskusia bola vôbec mysliteľná, je nevyhnutné, aby bola vedená podľa pravidiel logickej analýzy. To, že môžem hovoriť čokoľvek, neznamená, že je možné čokoľvek.

Symbolické násilie na obrazovke

Počas diskusnej relácie Pod lampou dochádza k niečomu, čo francúzsky sociológ Pierre Bourdieu nazýval symbolické násilie. Je to forma akejsi postcenzúry, v rámci ktorej je obmedzujúcim spôsobom vnucovaná téma i podmienky komunikácie. Moderátor navyše určuje pravidlá hry a ich dodržiavanie s premenlivou geometriou, takže každý hneď bez akýchkoľvek pochybností vie, na koho strane stojí (čo je ďalšia školácka chyba -- porovnajme si to len s takými kvalitnými moderátormi ako Daniel Krajcer alebo Zlatica Puškárová).

Štefan Hríb nielen udeľuje slovo a určuje poradie dôležitosti, ale zároveň nekorektným spôsobom skáče do reči spravidla tým, s ktorými nesúhlasí, kým svojich priateľov počúva ako na prednáške. Moderátor rozhoduje o tom, ako dlho bude kto hovoriť, určuje tón reči -- rešpektujúci alebo pohŕdavý, pozorný alebo netrpezlivý. Je obzvlášť odpudzujúce, že o týchto nedostatkoch sa v zákulisí vášnivo diskutuje už dlhší čas, no doteraz nikto nemal odvahu ich verejne pomenovať z obavy, že ho do prestížnej relácie viac nepozvú -- výrečný dôkaz o stave intelektuálnej poctivosti na Slovensku.

Lenže tieto metódy predstavujú celkom zásadný problém z hľadiska demokracie: je zrejmé, že všetci účastníci debaty si na televíznej obrazovke nie sú rovní (v relácii Pod lampou je to povážlivé o to viac, že sa vysiela vo verejnoprávnej televízii). Pre nastolenie elementárnej rovnosti by bolo potrebné, aby moderátor pomáhal vysloviť sa práve tým, ktorí nie sú profesionáli z hľadiska komunikácie (ako napr. politici, publicisti, analytici).

Ak chceme, aby niekto, kto nie je profesionál v rétorike, dokázal niečo povedať (a často vie veci výnimočné, ktoré by tým, ktorí majú slovo stále, ani nezišli na um), je nevyhnutné mu pri vyjadrovaní pomáhať a doslova sa dať do jeho služieb. Moderátor by si mal uvedomiť, že práve toto je priam sokratovské poslanie v celej sláve. Lenže práve toto Štefan Hríb vôbec nerobí. Nielenže znevýhodneným nepomáha, ale často sa ich usiluje skôr znemožniť. Dá sa to robiť mnohými technikami, ktoré moderátor ovláda -- tým, že neudelí slovo v správnom okamihu, tým, že ho dá vo chvíli, keď to dotyčný už nečaká, tým, že dáva najavo svoju netrpezlivosť a pod. Naposledy to bolo takmer učebnicovo vidieť v diskusii o štrajku zdravotníkov.

Je predsa absurdné, aby profesionálnemu politikovi vytvoril takmer monopolný priestor, kým lekárom-špecialistom, ktorí nemajú nijaké skúsenosti z politických duelov, často nielenže znemožňoval vyjadriť súvislú myšlienku, ale pokojne ich nechával urážať (hulvátstvo ministra Zajaca, ktorý doktorku Šebovú opakovane -- aj po proteste dotyčnej -- oslovil "zlatko", nemá v tomto smere obdobu). Nehovoriac o tradičnej ideologickej pointe na záver, keď v rozpore s tým, čo tam zaznelo, zhrnie výsledok debaty do vlastného postoja -- hoci tým hrubo prekračuje svoju úlohu moderátora.

Sektárstvo bez alternatívnych tém

Notoricky známou výhradou je skladba pozvaných diskutujúcich. Z hľadiska zámeru je totiž rozhodujúca. Zmena zostavy hostí v relácii môže dokonca viesť k zmene zmyslu výpovedí. Nejde len o sólo vysielanie s Petrom Šťastným, ktoré sa (ako výstižne poznamenal člen Rady STV Peter Malec) zmenilo na "adoráciu jednej osoby". Ide o postup, Pod lampou zvyčajný, keď sa do vysielania pozve nereprezentatívna vzorka priateľov alebo známych moderátora, ktorým sekunduje nezriedka jediný človek s opačným názorom a niekedy sa tvorcovia neunúvajú pozvať žiadneho oponenta.

Treba upozorniť, že takéto masívne ignorovanie názorového spektra spoločnosti si nedovolia ani komerčné televízie, pretože by to považovali voči divákovi za príliš nekorektné až urážlivé. Štefan Hríb síce rád zdôrazňuje, že jeho relácia ide "proti prúdu" a že sa neprispôsobuje vkusu mainstreamu, ale to nie je pravda. V politických témach (či už je to štrajk zdravotníkov, problémy školstva, sociálne reformy, vojna v Iraku, otázky terorizmu a podobne) prakticky vždy zastával výrazne provládne stanoviská. Naopak, nikdy si nevšímal alternatívne témy ako otázky alterglobalizmu, environmentálne udržateľného života, rodovej rovnosti a podobne. Nejde tu teda o žiadne otváranie nových tém alebo tradičných problémov netradičným spôsobom, ale o ignorovanie základných pravidiel demokratickej diskusie. Táto relácia nám dokazuje, že nie každá kritika je premýšľavá, že sa treba naučiť starostlivo rozlišovať kritiku rutinnú, mediálnu, banálnu či konzervatívnu (ktorá vytvára iba alibi pre vládnucu moc a intelektuálnu lenivosť) od kritiky činorodej a imaginatívnej, ktorá je orientovaná do budúcnosti.

Diskusia Pod lampou bol skvelý nápad, ktorý mohol vrátiť kritike jej tvorivú silu, no namiesto toho sa vyvíja ako propagandistická relácia s výraznými znakmi ideologického sektárstva. Napriek tomu musím zopakovať, že relácia tohto typu má a mala by mať svoje významné miesto na obrazovke. Štefan Hríb v nej profesionálne vyrástol na výraznú osobnosť televíznej publicistiky.

Paradoxne najkvalitnejším reláciami boli témy z oblasti prírodných vied, o ktorých moderátor veľa nevedel -- vďaka svojim prostoduchým otázkam robil presne to, čo by mal robiť moderátor na jeho mieste: pýtal sa za občanov, a tým po dlhých rokoch vrátil na obrazovky popularizáciu vedy (aj keď nie takým kvalitným spôsobom ako legendárny Jiří Grygar).

Bolo by dobré, keby si nedostatky uvedomili sami tvorcovia relácie. V opačnom prípade si myslím, že sa celý problém skôr či neskôr dostane pred Radu pre vysielanie a retransmisiu, pretože v súčasnej podobe nespĺňa základné nároky kladené na vyváženosť programu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Výňatky zo zápisov Rady STV

Monitoringom relácie Pod lampou bol poverený P. Malec, ktorý sa domnieva, že odvysielaním tejto relácie 30. marca 2006 mohlo dôjsť k porušeniu § 16 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisiii.

Jediným hosťom tejto relácie bol bývalý generálny sekretár SZĽH Peter Šťastný. Ako P. Malec vo svojom vystúpení povedal, považuje za veľmi nešťastné, že táto relácia bola vysielaná krátko nato, ako bol v dvojtýždenníku Modré správy rozhovor s P. Šťastným, kde prvý raz zazneli obvinenia na margo SZĽH a J. Širokého. Dva dni pred vysielaním relácie zvolal P.Šťastný tlačovku, kde vyhlásil, že by rád prezidentorvi SZĽH J. Širokému položil niekoľko otázok a verí, že príležitosť dostane počas štvrtkovej diskusnej relácie Pod lampou, ktorú vysiela STV. Celá kauza sa javí ako kampaň strany SDKÚ a začala sa na inom fóre. V čase vysielania relácie bol J. Široký na kongrese IIHF, čo musel vedieť tak P. Šťastný ako aj dramaturgia STV. Podľa vyjadrenia P. Maleca je preto zarážajúce, že sa STV nechala vtiahnuť do kampane týždenníka .týždeň, ktorého editoriálom je práve moderátor relácie Pod lampou Štefan Hríb a prostredníctvom nej vyjadruje názor konzervatívnej pravice. V tejto súvislosti P. Malec vyjadril obavy z najbližšie vysielanej relácie Pod lampou, ktorá bude venovaná súčasným problémom v zdravotníctve. Na záver P. Malec dodal, že STV asi už nemá hlavného dramaturga.

GR STV reagoval na vystúpenie P. Maleca. Povedal, že šéfdramaturgom STV je Ľ. Machaj, ktorého pracovný pomer s STV sa končí až 15. 5. 2006. Reláciu Pod lampou vysielanú 30. 3. 2006 si pozorne pozrel a bola podľa neho korektná. Do relácie boli pozvaní aj ľudia z výkonného výboru SZĽH, z hokejových klubov a športoví novinári, ktorí sa ale rozhodli, že do relácie neprídu. Podľa vyjadrenia GR STV, nebolo by správne, keby STV cúvla a reláciu zrušila. STV si má dramaturgiu určovať sama a nemá jej ju diktovať externé prostredie.

Relácia Pod lampou, ktorá bude venovaná zdravotníctvu je načasovaná správne, nakoľko sa jedná o rozsiahly problém, do ktorého sa zapojili už aj ostatné nemocnice. Pozvanie zatiaľ prijali všetci zástupcovia.

V rámci diskusie k prerokovávanej problematike ďalej vystúpili: P. Malec (odvysielanie relácie v tom časovom horizonte nebolo správne, nakoľko P. Šťastný prísť mohol, ale J. Široký nie a bol to len ich spor, ktorý sa začal na politickej pôde SDKÚ), GR STV (potom by mohol spochybňovať každú reláciu, pretože pozvaní boli všetci), B. Bobocký (zaujímal sa o to, či je v STV nejaký manuál pre ostatných pracovníkov, na základe ktorého možno postupovať pri informovaní o závažných nečakaných situáciach akou bola napr. nedávna letecká tragédia), GR STV (dramaturgovia STV nepotrebujú žiadny manuál; sú to profesionálni odborníci a za ich prácou si ako GR stojí), L. Straka (relácia Pod lampou je diskusná relácia a keď v nej absentuje jeden z partnerov diskusie, potom relácia nemá význam; zo strany STV považuje za neprofesionálne poskytnúť dvojhodinový priestor na vyrozprávanie sa jednej osobe; Š. Hríb podľa neho zneužíva reláciu na otvorenú reklamu časopisu . týždeň, v ktorom pôsobí ako šéfredaktor a preto požiadal o jeho okamžité odvolanie; na problém moderátora v tejto relácii upozorňoval už na novembrovom zasadnutí rady v Banskej Bystrici a vedenie STV jeho námietky odignorovalo; v tejto súvislosti poukázal na význam Rady STV), L. Jurgová (navrhla vyžiadať si stanovisko dramaturgie tejto relácie, príp. pozvať dramaturga relácie na najbližšie zasadnutie rady), J. Greššo (skutočnosť, že Š. Hríb nechal vyjadrenie len jednej strane, škodí STV aj demokracii), B. Bobocký (Š. Hríb nevie objektívne a nezávisle viesť debatu).

Na základe rozsiahlej diskusie členovia rady podporili návrh L. Jurgovej -- listom požiadať GR STV o zabezpečenie prítomnosti dramaturga relácie Pod lampou a šéfdramaturga programového okruhu Dvojka na zasadnutí Rady STV 27. 4. 2006.

ZÁPIS č. 5/2006 z riadneho zasadnutia Rady Slovenskej televízie 19. apríla 2006 DOC

Diskusia o relácii Pod lampou vysielanej 30. 3. 2006

6.1 V tomto bode programu rokovania si členovia rady pozreli úvodnú časť relácie Pod lampou, ktorú STV odvysielala 30. 3. 2006.

Po zhliadnutí časti relácie M. Kollár privítal na zasadnutí šéfdramaturga Dvojky a dramaturga relácie Ľ. Machaja, intendanta Dvojky J. Kernera a zároveň ich požiadal o vyjadrenie.

Ľ. Machaj vo svojom vystúpení uviedol, že relácia Pod lampou bude mať 25. 5. 2006 sté vydanie a za ten čas iba v jednom prípade bola na ňu adresovaná sťažnosť. Jedná sa konkrétne o tú časť relácie, ktorá bola venovaná problematike slovenského hokeja. Pozvanými hosťami boli bývalý generálny manažér SZĽH P. Šťastný a prezident SZĽH J. Široký, ktorý z dôvodu neprítomnosti svoju účasť odmietol. Na jeho miesto boli však pozvaní zástupcovia SZĽH, ktorí ale pozvanie neprijali. Rovnako sa tejto relácie odmietli zúčastniť aj pozvaní novinári. Nastala tak výnimočná situácia, kedy mala relácia avizovaného iba jedného hosťa.

Ľ. Machaj sa napokon rozhodol túto reláciu spustiť aj s jediným hosťom, pričom bolo umožnené divákom zapájať sa do diskusie prostredníctvom mailov. Relácia dosiahla pomerne vysokú sledovanosť (125 tis. divákov), o čom svedčí aj 800 mailov, ktoré do relácie prišli.

Keďže P. Šťastný je poslancom EP, Ľ. Machaj si uvedomoval isté politické riziko, ale aj napriek tomu sa rozhodol reláciu odvysielať. Tento dramaturgický prístup považuje za správny a stojí si pevne za ním.

Diskusná relácia Pod lampou je podľa neho vysoko profesionálna relácia venovaná rôznym celospoločenským témam. Zatiaľ najúspešnejšou bola relácia venovaná problematike handicapovaných detí, kde vystupovalo množstvo hostí, medzi nimi aj deti a jej sledovanosť bola zatiaľ rekordná: 19 %.

V rámci diskusie vystúpili: B. Bobocký (moderátor relácie Š. Hríb nie je podľa neho mentálne uspôsobený na moderovanie, nevie byť nad vecou, hovorí svoj názor a manipuluje), L. Straka (má obrovské výhrady voči tejto relácii; považuje za profesionálnu chybu, ak STV nechá 1,5 hodiny rozprávať jedného človeka; na riziko tejto relácie upozorňoval radu na jej banskobystrickom zasadnutí; relácia s P. Šťastným bola účelovo namierená proti jednej osobe), P. Malec (samotnú reláciu Pod lampou hodnotí z hľadiska kvality veľmi vysoko; výhrady má iba voči tej, ktorá bola vysielaná 30. 3. 2006, lebo to nebola relácia o hokeji, ale "o spore Šťastný verzus Široký"), GR STV (odmietol obvinenia z neobjektívnosti; podľa neho nielen Široký, ale celý SZĽH nevyužil možnosť zapojiť sa do diskusie), B. Bobocký a L. Straka (Š. Hríba vnímajú predovšetkým ako šéfredaktora týždenníka .týždeň, ktorému robí v relácii skrytú reklamu).

ZÁPIS č. 6/2006 z riadneho zasadnutia Rady Slovenskej televízie 4. mája 2006 DOC

                 
Obsah vydání       12. 1. 2007
13. 1. 2007 Irák, Bush, pozitivní a negativní svoboda a ta pravá legrace
12. 1. 2007 BBC Monitoring: Mezinárodní tisk podrobil Bushův plán pro Irák zdrcující kritice
12. 1. 2007 Blair zvýší britské výdaje na armádu a obhajuje vojenské intervence
13. 1. 2007 Chcete lepší přístup do Británie? Zaplaťte
12. 1. 2007 Chystá se americká íránsko-irácko-izraelsko-syrská válka?
13. 1. 2007 Bushova taktika je vyhlášením války Íránu
12. 1. 2007 Britské mešity "chrání wahabistické extremisty"
12. 1. 2007 Palivově nejneefektivnější automobily budou zřejmě v EU cenově nedostupné
12. 1. 2007 Izolovaný Bush čelí rebelii
12. 1. 2007 Ve jménu programu: koryta sem! A televizi ani poradce do toho netahejte? Miloš  Dokulil
12. 1. 2007 Reformy a česká levice Michael  Kroh
12. 1. 2007 Nová ministryně obrany Parkanová nemluví pravdu - americká základna Česko neochrání Štěpán  Kotrba
12. 1. 2007 STV - Pod lampou: ako nemá vyzerať demokratická diskusia Eduard  Chmelár
12. 1. 2007 Den u britského soudu Jan  Čulík
12. 1. 2007 Rath není politik, ale šmelinář Štěpán  Kotrba
12. 1. 2007 Český národ bez paměti a britská meziknihovní služba Jan  Čulík
12. 1. 2007 České knihovny
12. 1. 2007 Proč to nejde? Můžou za to politikové Lenka  Vytlačilová
12. 1. 2007 Rostoucí vulgarita, bulvarizace, senzacechtivost a naivní PR Britských listů
12. 1. 2007 Člověk, technika a výchova František  Augusta
12. 1. 2007 V Rakousku se ujala vlády velká koalice - samé jedničky... Richard  Seemann
12. 1. 2007 Teze programu rakouské vlády
12. 1. 2007 Čínská propaganda Jan  Čulík
11. 1. 2007 Politika v přímém přenosu Ladislav  Žák
12. 1. 2007 Politika v přímém přenosu : Česká televize není schopna plnit veřejnou službu
12. 1. 2007 Po rádiu Jerevan se mi už nestýská. Mám Metro Tomáš  Koloc
12. 1. 2007 Americká prezidentská kampaň začíná etnickými čistkami v Iráku
12. 1. 2007 Hurá na Topolánka... Patrik  Nacher
12. 1. 2007 Smělec Nacher Josef  Baxa
12. 1. 2007 Citát dne - včerejšího
12. 1. 2007 Dopis premiéra Topolánka poslancům ČSSD
12. 1. 2007 Tři "tradiční lži" a "Reformní program" ČSSD
12. 1. 2007 Náměstek americké ministryně zahraničí u Paroubka a Schwarzenberga, americký velvyslanec u Zemana na chalupě
12. 1. 2007 Iniciativa Jsme občané! u příležitosti 30. výročí zveřejnění Charty 77
12. 1. 2007 TV Nova - postřeh Oldřich  Průša
11. 1. 2007 Britští konzervativci budou požadovat snížení emisí uhlíku o 80 procent
11. 1. 2007 Nevykonáš dvakrát stejný trest smrti Bohumil  Kartous
11. 1. 2007 Vědecké a profesní vzdělávání žen, aneb Německo má jen jednu možnost, kdyby chtělo být dále úspěšné Uwe  Ladwig
11. 1. 2007 Evropská unie plánuje "novou průmyslovou revoluci"
11. 1. 2007 Nomádi ve městě Sandra  Wain
11. 1. 2007 Krvavé omalovánky Josef  Mikovec
11. 1. 2007 Nezadržateľná pohroma? Vladimír  Olej ml.
11. 1. 2007 Václav Havel: O kom je vlastně jeho příběh? Pavel  Černý
11. 1. 2007 Globálny etický konsenzus je možný Eduard  Chmelár
11. 1. 2007 Všechny zvony světa Václav  Dušek
31. 12. 2006 Hospodaření OSBL za prosinec 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce