9. 7. 2007
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 7. 2007

Otvorený list predstavitelom vládnej strany

Smer: Narastajúca arogancia moci a recidíva metód neomečiarizmu

Vážení predstavitelia strany Smer! Ako viete, nevolil som vás. Nikdy som neveril programu zmätenému ideologicky, programovo i personálne. Napriek tomu si myslím, že ako človek, ktorému leží na srdci osud politického hnutia za sociálnu spravodlivosť, mám k vášmu smerovaniu čo povedať, dokonca som presvedčený, že je to moja intelektuálna a mravná povinnosť. Nevravte mi preto, prosím, že nemám kritizovať a radšej mám pomôcť, lebo rovnaké odporúčania adresoval verejnosti aj Miloš Jakeš a rovnaké presvedčenie zdieľala SDĽ, ktorá bola až do svojho zániku presvedčená, že nie ona má pomáhať ľuďom, ale ľudia majú pomáhať jej.

Napokon, som presvedčený, že nič nemôže Smeru v tejto fáze pomôcť viac ako dobre mienená kritika -- ak ju jej členovia správne pochopia. Ak ma niečo na politike Smeru vážne znepokojuje, tak je to narastajúca arogancia moci a recidíva metód, ktoré nesú všetky znaky akéhosi neomečiarizmu. Hoci nemusím rozumieť všetkému, sú veci, ktorým rozumieť nechcem.

Nedokážem sa zmieriť s tým, že poslanci strany, ktorá deklaruje sociálnodemokratické hodnoty, stoja pri každom návrhu zákona poškodzujúceho ochranu životného prostredia a obmedzujúceho úroveň demokracie v tejto krajine. Pri všetkých výhradách však nepochybujem o tom, že Smer je stranou sociálnou. Otázkou zostáva, či je aj stranou demokratickou.

Od sociálnej demokracie by som očakával, že nastolí vlastné témy a nebude len korigovať tie pravicové (ešte aj prestížny magazín Der Spiegel v čísle z 26. mája 2007 konštatoval, že "Ficov kabinet nezmenil neoliberálny kurz svojho predchodcu"). Od sociálnej demokracie by som očakával, že bude prehlbovať demokratické zásady právneho štátu, že napríklad zmení Palkovu diskriminačnú novelu volebného zákona s protiústavnou kauciou alebo posilní prvky participatívnej demokracie. Sme však svedkami presného opaku: poslanci Smeru iniciatívne obmedzili náboženskú slobodu v prospech katolicizmu, zredukovali úlohu mimovládnych organizácií (napríklad pri pripomienkovaní stavebného konania), zakázali nosiť účastníkom demonštrácií zahalenú tvár, zúžili zhromažďovacie právo, zasadili sa za sprísnenie azylovej politiky alebo zamedzili voľný pohyb cyklistov v lese.

Pritom v politickom systéme, kde vidíte ultraliberála Ivana Mikloša obhajovať verejný záujem návštevníkov lesa a predstaviteľov Smeru dovolávajúcich sa vlastníckych práv (oplatí sa zacitovať odôvodnenie ich pôvodného návrhu: "Akýkoľvek zber semien, semenáčikov alebo sadeníc lesných drevín bez súhlasu vlastníka je potrebné považovať za neopodstatnený a neodôvodnený zásah do vlastníckych práv."), je niečo patologické. A pochopiť dodatočné vysvetlenie, že cyklisti a turisti na koňoch "škodia prírode", kým ťažobné stroje lesníkov a motorové vozidlá poľovníkov (ktorých novela neobmedzuje) už nie, chce naozaj bohatú fantáziu.

Rovnako treba povedať, že zakázať účastníkom demonštrácií nosiť šatky na tvárach (naozaj už niet v Národnej rade do čoho pichnúť?), môžu naozaj iba ľudia, ktorí nikdy v živote nemali nijakú skúsenosť s občianskou angažovanosťou, ktorí nechápu, že identitu si nezakrývajú iba vandali, ale aj (a možno predovšetkým) mladí antifašisti v obave pred pomstou neonacistov, ktorí využívajú pre svoje trestné komandá nelegálne policajné snímky z ohlásenej demonštrácie. Kriminalizácia maskovania je chorá, hraničí so šikanovaním dlhovlasých ľudí v šesťdesiatych rokoch a zodpovedá mentalite funkcionárov Smeru presvedčených o neprístojnosti spontánnych občianskych aktivít. S tým súvisí aj vyslovene hlúpe zdôvodnenie poslanca Bačíka, ktorý vyslovil predpoklad, že "po vstupe do schengenského priestoru môžu aj u nás demonštrácie dosiahnuť negatívne rozmery, aké poznáme zo západnej Európy". Ten súvis mi skutočne uniká. Ale neuniká mi, že Smer sa bojí individuálnej angažovanosti, že sa mieša do záležitostí, v ktorých štát nemá čo hľadať, že dusí každý výhonok slobodného konania, ktoré nemá pod kontrolou.

Neviem, či si uvedomujete, vážení predstavitelia Smeru, že týmito krokmi nepoškodzujete pravicu, ale zakladáte pascu sami na seba, že vaša nelojálnosť k demokratickým princípom sa raz obráti proti vám ako bumerang. Politická ľavica zoči voči ekonomickej a mediálnej moci nemá dôležitejšieho spojenca ako liberálne zákonodarstvo, ako rýdzu občiansku demokraciu založenú na vysokom právnom vedomí angažovaných ľudí. Ak toto nepochopíte, nikdy nezistíte, že mimovládne organizácie k vám nepristupovali ako k nepriateľom, že mnohé z nich dokonca vítali zmenu ako závan nádeje, no na tom, že sa zoradili do jedného šíku občianskeho odporu, nesú vinu len a len vaše kroky.

Aj preto začínam mať obavy z toho, kto a akým spôsobom riadi tento štát. Začínam mať obavy z toho, že spôsob výkonu súčasnej moci sa v konečnom dôsledku stane diskreditáciou skutočných ideálov sociálnej demokracie. Predovšetkým neviem, akú váhu má v tejto krajine slovo premiéra, ktorý si bez mihnutia oka dovolí také názorové kotrmelce ako v prípade Kosova alebo dôchodkového systému.

Podobne ako kedysi počas éry Vladimíra Mečiara prestávam mať istotu, ktoré stanovisko premiéra vlastne platí. Znepokojuje ma, že kedysi uvoľnený a sympatický politik s kennedyovským ťahom na bránku sa mení na kŕčovitého rozhnevaného čudáka, ktorý neprijateľne paušalizujúcim spôsobom ostrakizuje celé skupiny obyvateľstva -- od novinárov cez mimovládne organizácie až po intelektuálov. Tejto krajine však môžu rovnako škodiť bezcharakterní pisálkovia ako nezodpovední kecálkovia, ktorí svoje vlastné psychické pochody premietajú do záujmov štátu. Iste, premiér je pod obrovským tlakom, ale to ho neoprávňuje na to, aby strácal dôstojnosť, štátnický nadhľad a cit pre kvalifikované názory svojich poradcov, aby prestal komunikovať s relevantnými skupinami obyvateľstva. Odkázať práve čitateľom Slova, že ho nezaujíma kritika zľava, nie je prejavom hrdinského vzdoru, ale arogancie moci, ktorá je uspaná tým, čím kedysi tak teatrálne pohŕdala: prieskumami verejnej mienky. Náklonnosť ľudu je však vratká. Moc založená výlučne na popularite sa dlhodobo nemá z čoho vyživovať.

Vážení členovia Smeru, mám medzi vami veľa priateľov. A keďže svojich priateľov dobre poznám, viem, že mnohým sa nebudú tieto slová páčiť. No len skutočný priateľ vás na vrchole moci varuje, že sa takýmto štýlom politiky blížite k svojmu pádu. Supy už čakajú.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       9. 7. 2007
9. 7. 2007 New York Times: Je načase, aby USA odešly z Iráku
9. 7. 2007 Nepopularita, která osvobozuje Štěpán  Steiger
9. 7. 2007 Je nevěra "normální"?
9. 7. 2007 Konzervativní prezidentský kandidát s trofejní manželkou
9. 7. 2007 Už a ešte Lubomír  Feldek
5. 7. 2007 Ústavněprávní dohra summitu G8 Petr  Schnur
9. 7. 2007 Transparency International: korupce přes státní rozpočet? Štěpán  Kotrba
9. 7. 2007 Rizika globalizace a politická národní reakce, aneb Když se i neoliberálové začnou hádat s trhem Uwe  Ladwig
9. 7. 2007 Doprava, ekologie, globální oteplování, ČR a Západ Vít  Hinčica
9. 7. 2007 Live Earth: placebo pro přesvědčené Fabiano  Golgo
9. 7. 2007 Michael  Marčák
9. 7. 2007 Smer: Narastajúca arogancia moci a recidíva metód neomečiarizmu Eduard  Chmelár
9. 7. 2007 Dům Agapé hledá hejly - přihlaste se Štěpán  Kotrba
6. 7. 2007 Americký Kongres se chystá zablokovat plán na protiraketovou obranu
7. 7. 2007 Rusko dává Evropě na výběr - své rakety chce rozmístit přímo uprostřed EU Štěpán  Kotrba
8. 7. 2007 Katolictví od osmi do čtyř aneb vyznání politiků Štěpán  Kotrba
9. 7. 2007 Victoria aneb mluv pravdu, miluj pravdu, braň pravdu až do smrti
8. 7. 2007 Katolička Petra Kováčová Boris  Cvek
7. 7. 2007 Ani národní hrdina, ani náboženský fanatik, ale světec Boris  Cvek
9. 7. 2007 Jan Hus, prorok nesvatý, křesťansky universální i národní Jan  Klepetář
9. 7. 2007 Německo věnuje dokladům STASI velkou pozornost Richard  Seemann
8. 7. 2007 Vjačeslav Žarko vypovídá: ruský policista britským špiónem za 200 euro měsíčně Štěpán  Kotrba
9. 7. 2007 S planetou to vidím modře Adam  Votruba
9. 7. 2007 Demokracia, kapitalizmus a právo na zmenu spoločenského usporiadania Peter  Vittek
9. 7. 2007 Kupředu pravá Václav  Dušek
9. 7. 2007 Už ani jednoho jointa! Aneb marjánka není vůbec lehká droga Jan  Paul
5. 7. 2007 CIA: odtajněná přísně tajná zpráva o Československu 1968 Miroslav  Polreich
9. 7. 2007 Co mohou korporace doopravdy dělat pro svou bezpečnost ?!? Ladislav  Žák
9. 7. 2007 Proč hospodští opravdu bojují proti registračním pokladnám
7. 7. 2007 Od filmů k rakům Jan  Čulík
7. 7. 2007 Hlavní cenu dostala Severní blata
7. 7. 2007 Prosté věci - prostě nejlepší Ema  Čulík
7. 7. 2007 Simple Things - simply the best Ema  Čulík
6. 7. 2007 Skutečnou moudrost stačí šeptat Ema  Čulík
6. 7. 2007 Pleasant Moments is very unpleasant Ema  Čulík
6. 7. 2007 Groteska, která mírně pobaví, prozření však nepřináší Jan  Čulík
5. 7. 2007 Poněkud vzdělávací "thriller" Jan  Čulík
5. 7. 2007 Rusové a Korejci: Většinou nezklamou Jan  Čulík
4. 7. 2007 Mladí čeští filmoví tvůrci: zvládají jakž takž vizuální stylizaci, myšlenkově jsou plytcí Jan  Čulík
6. 7. 2007 Zaplatíte akreditaci a na filmy se nedostanete? Jan  Čulík
5. 7. 2007 Lidový a studentský filmový festival Karlovy Vary Jan  Čulík
6. 7. 2007 Stupidita Festivalového deníku, Karlovy Vary
4. 7. 2007 Ty špíno, vem si svůj batoh a vypadni Jan  Čulík
4. 5. 2007 Hospodaření OSBL za duben 2007
22. 11. 2003 Adresy redakce