15. 5. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
15. 5. 2008

Kuba a koniec apartheidu

Na tento rok pripadá 20. výročie bitky o Cuito Cuanavale. Jej výsledok predznamenal -- ak nie priamo spôsobil - pád apartheidu v Južnej Afrike. Tento vojenský stret videl najväčšie zoskupenie armád a vojenskej techniky v Afrike, od konca druhej svetovej vojny.

Porážkou vojsk rasistického režimu Južnej Afriky v Cuito Cuanavale sa skončila 14 ročná vojna, v ktorej sa Angole podarilo ubrániť vlastnú suverenitu. Nebola to však len Angola, ktorá získala z tohto vojenského víťazstva. Potom ako boli ustupujúce vojenské sily Južnej Afriky zatlačené až za južné angolsko-namíbijské hranice bola vláda Južnej Afriky prinútená sa stiahnuť aj z Namíbie, ktorú vojensky okupovala od roku 1915. Následne na to Namíbia vyhlásila v roku 1990 nezávislosť. Dôsledkom porážky SADF (Obranné sily Južnej Afriky) bol vznik dvoch suverénnych štátov a pád apartheidského režimu v krajine agresora. Bezpochyby významná historická udalosť.

Málo sa však vie a ešte menej hovorí o mechanizme a pôvode tejto prevratnej zmeny na africkom kontinente, aké sily stáli v popredí zápasu, kto sa o to zaslúžil a akou mierou.

Po odchádzajúcich portugalských kolonizátoroch politickú scénu v Angole vyplnili tri rivalské hnutia z čoho dve (FNLA pôsobiaca na severe Angoly a UNITA zo základňou na juhu) boli podporované a vyzbrojované Západnými mocnosťami. Tretím a čo do počtu a popularity najvýznamnejším hráčom bola marxistická MPLA, ktorá sa bezpochyby najzásadnejšie zaslúžila pri mobilizácii celonárodného odporu proti koloniálnej nadvláde.

Vyostrujúci sa vnútropolitický konflikt, sa ešte niekoľko mesiacov pred vyhlásením nezávislosti - 11. novembra 1975 - transformoval do občianskej vojny medzi MPLA na jednej strane a UNITA a FNLA na strane druhej. MPLA sa ocitla v zovretí so severu aj z juhu útočiacich opozičných vojsk. Navyše vláda Južnej Afriky sa rozhodla vojensky priamo intervenovať a podujala sa na bezprostrednú inváziu juhu Angoly zo zámerom obsadiť hlavné mesto, zlikvidovať MPLA a dosadiť opozičných vodcov ako svoje bábkové vlády.

MPLA čeliac tejto hrozbe sa v zúfalej snahe o zvrátenie takmer beznádejnej situácie obrátila na medzinárodnú komunitu s apelom o solidaritu a odsúdenie ilegálnej agresie ozbrojených síl Južnej Afriky. Medzinárodné spoločenstvo odsúdilo inváziu Južnej Afriky, avšak na žiadosti o dodávku zbraní na obranu vlastnej nezávislosti nereagoval nik okrem Sovietskeho Zväzu a aj to len v limitovanom počte a druhu zbraní.

Čo však bolo najväčším prekvapením a udalosťou, ktorú nikto nečakal, bolo že jeden štát, ktorý nielen slovne odsúdil kriminálnu vojenskú intervenciu Južnej Afriky (podporovanej vládou Spojených štátov amerických) a poslal MPLA dodávky enormného množstva vojenského hardvéru od ľahkých zbraní, munície, delostrelectva až po tanky a lietadlá či dokonca stíhacie stroje, ale predovšetkým prejavil svoju bezpodmienečnú solidaritu vyslaním vlastných vojakov, ktorý sa dobrovoľne prihlásili na vzdialenú vojenskú misiu. Krajinou, ktorá mala odvahu sa postaviť apartheidu a čeliť juhoafrickej armáde - ďaleko najmocnejšej na kontinente - a ochotná vynaložiť veľké finančné a ľudské zdroje nebola žiadna z prosperujúcich západných civilizácií, či iná rozľahlá alebo početná veľmoc, bola to krajina, ktorá samotná čelila a dodnes je vystavená ekonomickému, vojenskému a politickému obliehaniu, Kuba.

Hoci odvtedy uplynuli desaťročia, tento čin nič nestratil so svojej dych vyrážajúcej prekvapivosti, ktorú vtedy vyvolal na svetovej politickej scéne. Prekvapený bol aj samotný Sovietsky zväz, Kuba sa ani len nepokúsila svoje kroky s nimi konzultovať!

Južná Afrika ako aj Spojené štáty americké očakávali od ZSSR, ktorý sa v 80. rokoch pokúšal o zlepšenie vzťahov so Západom, že zaváži svojim vplyvom na Kubu a odhovorí ju od intervencie.

Tým, že väčšina Kubáncov je afrického pôvodu, si mnohý z nich Angolský boj za nezávislosť vzali za svoj. "Africká krv prúdi v žilách väčšiny Kubáncov", znela Castrova odpoveď na otázku čo spája Kubu s tak vzdialenou krajinou ako Angola. Samozrejme, že tu okrem genetických väzieb existovala aj ideologická blízkosť v názore, že ľudia národov majú právo žiť dôstojným životom v spravodlivej spoločnosti.

Leteckým a lodným mostom Havana -- Luanda boli z Kuby prepravené desiatky tisíc vojenského personálu (podľa posledných údajov stavy kubánskych vojsk v Angole dosahovali až 55 000), 600 kusov tankov a ťažkého delostrelectva, niekoľko bojových lietadiel Mig 23 a tisíce ton ďalšej vojenskej techniky.

Angolská armáda a kubánske vojenské sily spoločne dva krát odrazili invázne vojská Južnej Afriky, prvý raz v roku 1974 a druhý už ako atómovú veľmoc v roku 1988. Tá posledná a rozhodujúca bitka sa odohrala pri Cuito Cuanavale .

Význam tejto porážky ozbrojených síl SADF siaha ďaleko za straty jej spôsobene v čisto vojenskom význame. Prehĺbila vnútropolitickú krízu v Južnej Afriky a oslabila vládu do takej miery, že status quo rasistického režimu sa stalo neudržateľným.

Po páde Juhoafrického režimu sa Nelson Mandela vyjadril: "Porážka rasistickej armády pri Cuito Cuanavale spôsobila, že tu dnes môžem byť! Cuito Cuanavale je medzníkom v histórii zápasu za oslobodenie Južnej Afriky."

Je preto veľavravné, že prvá zahraničná návšteva Nelsona Mandelu ako prezidenta Južnej Afriky nesmerovala do USA ani do Európy (ktoré ho dekorovali Nobelovou cenou), ale na Kubu za Fidelom Castrom.

                 
Obsah vydání       15. 5. 2008
21. 8. 2014 Proti zapomnění a manipulaci: O co šlo v roce 1968
15. 5. 2008 Rok 68 očima vidláka Jan  Kadubec
15. 5. 2008 Svoboda i pro vidláky František  Řezáč
15. 5. 2008 Nemáme co skrývat. A vy?
15. 5. 2008 Doktoři vyzývají k neprodlenému řešení narůstající epidemie dětského kuřáctví
15. 5. 2008 Grebeníček odmítá, že by "zdržel vývoj strany na řadu let" Štěpán  Kotrba
15. 5. 2008 Modernizace KSČM?
15. 5. 2008 ■ ■ ■ Hana  Tomšů
15. 5. 2008 Radarem v Brdech ohrožujete brdskou faunu a flóru
14. 5. 2008 Kde jsou statistiky o vyváženosti vysílání ČT ohledně amerického radaru?
15. 5. 2008 Geostrategické pucle (aneb puzzle nejen radarové) Pavel  Barák
15. 5. 2008 Mezinárodní finanční trh jako monstrum, neboli Respekt před evolucí Uwe  Ladwig
15. 5. 2008 Boj proti chudobě a potravinové krizi Simone  Radačičová
15. 5. 2008 Kuba a koniec apartheidu Dušan  Krnáč
15. 5. 2008 Žádné náklaďáky, žádné stromy... Fabiano  Golgo
15. 5. 2008 Smysl tištěných novin Vratislav  Filler
15. 5. 2008 Groupe Guma Guar: Kolektivní identita - projekt pro Artwall Gallery
15. 5. 2008 "Todesstoß", "Landsleute" a "keine Ahnung" o sebereflexi Štěpán  Kotrba
15. 5. 2008 Kritikové by se měli opírat o skutečnost. Vypadá to lépe Karel  Kouba
15. 5. 2008 Sudetští Němci a lidský zmatek Leopold  Kyslinger
15. 5. 2008 Petr Uhl Britským listům neodpoví
15. 5. 2008 Petr Uhl nehrál v Norimberku roli provokatéra Tomáš  Krček
15. 5. 2008 Odsun Petr  Wagner
15. 5. 2008 Blahopřeji Petru Uhlovi k jeho ceně
14. 5. 2008 Co je chucpe Zdeněk  Bárta
14. 5. 2008 Je tupé a zabedněné vracet se k nenávisti Boris  Cvek
14. 5. 2008 Popliván a retroaktivně zastřelen František  Řezáč
14. 5. 2008 Provokatéry česká společnost potřebuje Jan  Čulík
14. 5. 2008 Sudetoněmecký spolek a jeho nacističtí předci Štěpán  Kotrba
14. 5. 2008 Petr Uhl jako abstraktní turbulentní humanista Miroslav  Tejkl
14. 5. 2008 K čemu je to dobré? Pavel  Novotný
14. 5. 2008 Dědictví je sporný koncept - u sudetských Němců i u bohatých rodin Tomáš  Stýblo
14. 5. 2008 Postoj Petra Uhla si zaslouží jen odsouzení Milan  Valach
12. 5. 2008 Petr Uhl přijal sudetoněmecké vyznamenání Štěpán  Kotrba
14. 5. 2008 Uloupené Kosovo: Nesnesitelně špatný dokument Josef  Švéda
15. 5. 2008 V Čechách c.k. demokratické soudy neporušují všechny fyzikální, chemické a justiční zákony Wenzel  Lischka
14. 5. 2008 Otázky nezávislosti Sandra  Wain
14. 5. 2008 Aktuální problémy exekucí
14. 5. 2008 Hudba útěšná, hudba útočná I. Zdena  Bratršovská, František  Hrdlička
14. 5. 2008 ČR si nepřipomíná 60. výročí arabské tragédie "Nakba" Daniel  Veselý
14. 5. 2008 Komu slouží naše vláda? Miroslav  Pořízek
14. 5. 2008 Banální a trapná záležitost: Dal jsem jim dar, neodpověděli.
13. 5. 2008 Metro nechce zaplatit honoráře za publikované články Fabiano  Golgo
13. 5. 2008 Radare, vítej nám! (imprese) Michal  Kuklík
14. 5. 2008 Vigilie
15. 5. 2008 Hledáme domov pro psa Daga
5. 5. 2008 Hospodaření OSBL za duben 2008