Hlavné nákladové položky za tranzit sú:

• technologický plyn na pohon turbokompresorov na čerpacích (kompresorových) staniciach a pre zabezpečenie činnosti rozdeľovacích (distribučných) uzlov.
• mzdové náklady (mzdy technického personálu sú podstate menšie ako mzdy administratívy a manažmentu)
• elektrická energia pre logistiku, riadiace, regulačné a bezpečnostné systémy (ak je to výhodné, stanica môže mať vlastný generátor, poháňaný plynovou spaľovacou turbínou)
• bežná údržba a opravy technologického zariadenia
• amortizácia technologického zariadenia
• modernizácia a investície do technologického zariadenia

Keďže každá firma musí produkovať zisk, musíme predpokladať, že sa to Naftogazu v cenách roku 2008 oplatilo. Aj keď sa dá pochybovať o modernizácii a investíciách do plynovodov na Ukrajine, určite si to kalkulovali v nákladoch.

Podstatná časť plynu pre Európu (asi 80%) ide po trase Sudža – Veľké Kapušany, dĺžka približne 1000 km. Ak predpokladáme dennú prepravnú kapacitu tejto časti plynovodnej siete 400 miliónov m³ (odhad JS), vyjde nám tranzitný poplatok 6,4 milióna USD denne. Je ťažké odhadnúť, akú časť nákladov na tranzit tvorí cena spotrebovaného plynu pre technologické účely, ale 40% sa zdá byť rozumný odhad. T.j. 2,5 mil. USD tvoria náklady na plyn, čo pri cenách roku 2008 predstavuje okolo 13,9 milióna m³ plynu.

Tranzit plynu v roku 2009 musí Ukrajina realizovať v súlade so zmluvou o tranzite po 1,6 USD, ale ceny za plyn (pretože ruský návrh dohody po 250 USD za tisíc kubíkov odmietla) bude musieť platiť trhové, t.j. 470 USD. Pri tejto kalkulácii ju technologický plyn vyjde na 6,5 milióna USD denne, čo je čistá strata.

Z hľadiska Ruska je to trochu inak: V roku 2008 Ukrajina odobrala enormné množstvo lacného plynu a naplnila si zásobníky až po okraj. Zmluva o dodávkach zrejme okrem ceny určovala len minimálny odber, a ak aj bol stanovený strop odberu, pravdepodobne bol dosť vysoký. Okrem toho, Rusko podozrieva Ukrajinu, že nelegálne uskutočňovala reexport plynu za trhové ceny, lenže to sa nedá dokázať. Ukrajina má predsa aj vlastné ložiská s dennou ťažbou do 50 miliónov m³ (experti tvrdia až 60) a kto dokáže, že exportovaný plyn je ruský a nie vlastný ukrajinský? Preto je z ruského pohľadu v poriadku, keď množstvo zemného plynu, spotrebovaného na technologické zabezpečenie tranzitu Ukrajina nahradí zo svojich zásobníkov, v ktorých je 22 000 miliónov (t.j. 22 miliárd) lacného ruského plynu.

Táto situácia tlačí Ukrajinu buď čo najrýchlejšie uzavrieť zmluvu o dodávke plynu s príslušným ruským subjektom (Gazprom) a súčasne dodatok o nových tarifách pre tranzit, alebo sa pod rôznymi zámienkami vyhýbať obnoveniu tranzitu a očakávať, že EU nakoniec nejakým spôsobom situáciu vyrieši, napr. tak, že bude refundovať ukrajinské náklady na tranzit. Pre Ukrajinu je tu ešte jedno nebezpečenstvo – že totiž experti Gazpromu, ktorým trojstranná zmluva EU, Ukrajiny a RF o monitoringu umožňuje neobmedzený prístup do meracích staníc, včítane tých na podzemných zásobníkoch, môžu „vyšťourat“ nejaké dôkazy o nelegálnom reexporte alebo o nelegálnom odbere plynu, ktoré potom Gazprom použije v spore na Štokholmskom arbitrážnom súde.

Okrem toho, je tu aj technická stránka problému – plynovod, z ktorého Ukrajinci vypustili všetok plyn, môže po niekoľkodňovej prestávke skutočne byť poškodený mrazmi, prípadne neštandardnými podmienkami (je projektovaný na nepretržitú prevádzku a prúdiaci plyn ho neustále zohrieva, aj v dobe najtuhších mrazov má potrubie okolo 30°. Kompresorové stanice stláčajú plyn na 60 atmosfér, počas prúdenia jeho tlak postupne klesá, a keď klesne na 30 atmosfér, treba ho znovu stlačiť na 60, aby mohol prúdiť ďalej). Takže tvrdenie Naftogazu, že sa im zasekli klapky, nemusí byť celkom nepravdivé. Vo všeobecnosti, plynovody nielen na Ukrajine, ale aj v Rusku, Bielorusku (a obávam sa že aj v Čechách a na Slovensku) nie sú v ideálnom technickom stave, o čom svedčia množiace sa havárie. Práve dnes sa roztrhlo potrubie magistrálneho plynovodu Jamal – Jelec v Sverdlovskej oblasti RF. Podľa očitých svedkov plamene šľahali do výšky niekoľko sto metrov a bolo ich vidieť aj z 25 km vzdialeného mesta Karpinsk.

P.S. Kalkulácia v článku je len mojím odhadom, preto prosím čitateľov, ktorí majú prístup k presným údajom, aby ma prípadne opravili.