Slovensko ako Veľká Británia
28. 3. 2019 / Igor Daniš
(prezidentské voľby a aktuálna politická situácia)
Jediný volebný prieskum pred druhým kolom slovenských prezidentských volieb uvádza, že Zuzanu Čaputovú by volilo 60,5 % a Maroša Šefčoviča 39,5 % oslovených respondentov. V prvom kole Čaputová získala 40,57 % a Šefčovič 18,66 % hlasov. Víťazstvo by jej nemalo utiecť, aj keď zenit má už za sebou a Šefčovič ju dobieha. Začal neskoršie a medzi širšou verejnosťou nebol známy. Podobne aj Čaputová, ale ona využila efekt novej, sympatickej tváre a jedinej opozičnej liberálnej kandidátky.
V podstate je ale jedno kto vyhrá, pretože obaja sú veľmi podobní a spoločnosť nemôžu zmeniť. Obaja chcú hľadať v spoločnosti zmier – medzi politickými stranami, prúdmi, medzi rozdelenými občanmi do rôznych do seba uzavretých sietí. Šefčovič na hľadaní zmieru postavil svoju kampaň a Čaputová to, zdá sa, má vo svojej povahe. Šefčovič ako skúsený profesionál v medzinárodných vzťahoch je na funkciu prezidenta omnoho lepšie pripravený. Čaputová neovláda dobre anglický jazyk, nikdy nepôsobila v nejakej funkcii a na medzinárodnom poli bude úplný nováčik. Praktizuje zen budhistickú jógu a dokáže sa v danú chvíľu rýchlo vysporiadať so svojimi emóciami a pripraviť na danú úlohu. Prezidentský palác sídli v bývalom Pionierskom paláci – hlavnom sídle pionierom (hlavný Dom pionierov) -, a pionieri mali základné heslo „Vždy pripravený!“, ktoré každý z nás nosil na opasku.
Čaputová sa bude musieť postupne vysporiadať s meniacimi sa náladami ľudu. Ako rýchlo láska ľudu k nej vzbĺkla, tak rýchlo môže zhasnúť. Ako rýchlo sa ľudia do nej zamilovali, tak rýchlo sa môžu odmilovať, a začať ju nenávidieť. Má sociálno-liberálne názory, ktoré môžu po čase jej pravicovým fanúšikom začať vadiť. Taktiež uvítala niektoré sociálne opatrenia Smeru-SD, ktoré sú dlhodobo opozíciou a liberálnymi médiami zhadzované. Ako sa vysporiadať s tlakom, nenávisťou a kritikou médií, ktoré ju teraz milujú? Iveta Radičovej vstupovala do premiérskeho kresla tiež s mnohými ideálmi a úprimnými snahami zmeniť fungovanie spoločnosti a inštitúcií, ale rýchlo narazila na realitu, s ktorou nedokázala pohnúť, pretože bola silnejšia, ako si predstavovala. Nakoniec odchádzala so slovami (parafrázujem), že čo komu urobila, aby musela toto znášať.
Čaputová je skutočný výstrel v slovenskej spoločnosti. Dlho sa predpokladalo, že Kiska bude obhajovať svoj post. Aj napriek jeho daňovým a pozemkovým kauzám, by pravdepodobne pozíciu obhájil. Potom sa dlho verilo, že bude kandidovať obľúbený Lajčák, ktorý by s prevahou vyhral. Nakoniec sa zdalo, že sa súboj odohrá medzi Mistríkom a Šefčovičom. Nakoniec všetkým vypálila rybník Čaputová. Ona sama asi neočakávala, že by sa mohla stať prezidentkou, a išla sa len zviditeľniť a zviditeľniť svoju stranu Progresívne Slovensko.
Šefčovič je taký klasický zväzácky typ. Niekedy sa im hovorilo aj karierista alebo oportunista. Nevyužil negatívnu kampaň. Tá sa natískala hlavne ohľadne príklonu Čaputovej k zen budhizmu – kontra kresťanstvo, budhistka kontra kresťan, bude vládnuť budhistka apod. Bojí sa asi fiaska negatívnej kampane Fica proti Kiskovi pred piatimi rokmi. V USA by republikáni takéto nadhodenie na smeč proti demokratom dokázali pravdepodobne veľmi dobre zúžitkovať (negatívna kampaň, nepodložené alebo falošné obvinenia sú jedným základných kameňov fungovania súčasnej liberálnej demokraciami, či si to niekto praje, alebo nie). Ich PR a reklamní experti sú však omnoho nápaditejší a šikovnejší ako tí slovenskí.
Čaputová čelí pochybnostiam o svojej koncipientskej a advokátskej praxi (prípady, množstvo). Svoju koncipientsku prax vykonávala v Banskej Bystrici vzdialenej 200 km od Pezinka, kde bývala. Popritom podnikala na živnosť v inej oblasti. V podobnom prípade (plus plagiátorstvo) v ČR rezignovala ministerka spravodlivosti T. Malá. Čaputová všetko vysvetľovala literou zákona, interpretáciou paragrafu. Avšak eticky... Má však podporu médií. Zároveň sa obratom dala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov. Ak by chcela byť znovu advokátkou, musela by znovu zložiť skúšky. Počíta už bude prezidentkou, či úspešnou političkou? Alebo bude podnikať, keď neuspeje? Alebo nechcela, aby ju Slovenská advokátska komora preverovala?
Podpredseda jej strany Progresívne Slovensko zaplatil reklamu v súkromnej televízii, čím porušil zákon o volebnej kampani. Čaputová priznala chybu. Jej to neuškodilo, pretože v dnešnom svete politických fanúšikov, takéto prešľapy nemôžu otriasť ich vierou. Čaputová už naplnila limit na financovanie kampane a v druhom kole ju financuje cez tretie strany, čo zákon dovoľuje... Vznikla aj rozprávka „Zuzana: Dievča, ktoré sa nebálo“, ktorá bola len tak mimochodom natočená pre iný účel, beží po rôznych kanáloch a nie je vlastne spojená s volebnou kampaňou. Čaputová hovorí, že s ňou –touto reklamou, nemá nič spoločné. Ale aspoň jeden „jej“ človek áno.
https://robertbestro.blog.sme.sk/c/505470/rozpravka-o-caputovej-predvolebna-kampan.html
https://transparency.sk/sk/finale-prezidentskych-volieb/
Podľa Šefčoviča má Čaputová najdrahšiu kampaň v histórii – Čaputová to vyvrátila -, a preto v stredu požiadal o finančnú pomoc Smer-SD. Chce viac informovať o svojom programe a tak jej konkurovať. Napísal, že Denník N, Sme, Aktuality.sk a TI začali agresívne kontaktovať jeho darcov (telefonovať a žiadať ich o výpis ich z bankového účtu) a on ich chce chrániť.
Volebnú kampaň robí Čaputovej izraelská PR agentúra zameraná na politické kampane Shaviv Strategy a Campaigns (antisemitský podtón). Zverejnil to jeden poslanec Smeru. Shaviv robil a robí kampaň pre Likud a Netanjahua a tiež robil v Rakúsku 2017, malo ísť o Stracheho Stranu slobodných. V nej pôsobí mnoho členov, ktorí sa v minulosti vyjadrovali rasisticky a antisemitsky. Samotná Čaputová síce kandiduje za pravicu, ale ona samotná nesie a zdôrazňuje ľavicové témy ochrany slabších a menšín, ekologické. Teda v Izraeli by bola asi kandidátkou Meretzu a v Rakúsku Strany zelených. Šefčovič kandiduje za ľavicu, ale veľmi zdôrazňuje konzervatívno-sociálne témy a hodnoty.
Prezident/ka síce môžu otvárať témy, apelovať na politikov a nabádať k riešeniam – Čaputová to už avizovala -, ale reálne páky na zmeny nemá. A bez väčšej mediálnej podpory jeho/jej apely alebo otváranie tém vyjdú do prázdna. Každý si toho je vedomý, a preto aj obsah kampane nemôže (a reálne kandidáti ani nemajú dostatočné vedomosti na konkrétne riešenia) je väčšinou samá fráza a v podstate žvanenie odvíjajúce sa od agentúrami nameraných nálad v spoločnosti, ktorým chcú kandidáti vyjsť v ústrety, aby získali viac hlasov. Dnes za všetky nešváry v spoločnosti sa obviňuje Smer alebo Fico. Je to jednoduché, chytľavé a dobre sa to šíri. Nepochybne Smer má za sebou veľa káuz od roku 2006 – a aj predtým -, za ktoré je kritizovateľný, ale nemôže Fico alebo vedenie za každý nešvár, korupciu, ublíženie štátneho alebo verejného úradníka na lokálnej úrovni. Na lokálne úrovni Smer v podstate nevládne od roku 2014, čo sa ešte prehĺbilo po voľbách v roku 2018, a na krajskej úrovni od roku 2017 (má dva kraje z ôsmich). Na komunálnej úrovni dominujú nezávislí poslanci a primátori, čo sú ad hoc zoskupenia, partie rôznych záujmových skupín. Áno, štátne úrady na okresnej úrovni má pod palcom Smer a jeho koaliční partneri.
Korupcia nemá svoje korene iba v politickej rovine, ale na malej úrovni ide o prejav sociálnej mizérie, kde si človek chce prilepšiť v atmosfére neustále sa rozvíjajúcej konzumnej spoločnosti, vystavený neustálym vlnám útokov reklám na nákup stále nových produktov, alebo tiež o prejav závisti a ľudskej chamtivosti, či snahy byť dôležitý – potvrdiť svoje miesto v spoločnosti, keď sa cíti byť bezvýznamný. Navyše korupcia je často legálna: ten či onen projekt sa vysúťaží za určitú cenu a postupne sa k nemu pridávajú dodatky napr. technického rázu, na zabezpečenie bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie tých či oných parametrov, proti čomu nemožno namietať (bezpečnosť, hygiena) apod. Takéto dodatky sú ale značne predražené, a z nich sa potom môže rozdeľovať zisk. Slováci sú národ bez dejín, ktorý žijú v mýte o dobre a zle, kde oni boli vždy dobrí (čestní, múdri, pracovití), ktorých zlí utláčali. Vývoj od roku 1989 ukazuje Slovákom ich pravú tvár. Mnohí ju nechcú vidieť a preto všetko radšej hádžu na politikov. Bájia o svojom dobre, nepoškvrnenom a čestnom charaktere, ktorý im narúšajú zlí ľudia. Avšak politika iba odzrkadľuje medziľudské vzťahy v spoločnosti a negociácie medzi ľuďmi. S nimi sa ľudia stretávajú každý deň v práci, v kolektívoch a v rodinách. Smer a Fico netvorili a nikdy nešli proti zaužívaným pravidlám v spoločnosti, naopak surfovali po nich, aby dosiahli čo najlepšie prijatie a výsledok.
Bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorý pôsobil aj na University of NewYork v Prahe, napísal nedávno Pravde, že mediálny a občiansko-aktivistický život krajiny plazivo čoraz viac ovláda moderná elita konzumných liberálov, ktorí sú charakteristickí hysterickým pohľadom na svet aj tónom diskusií. A nie je to atmosféra v spoločnosti a v médiách. Nemecká fyzička Sabine Hossenfelderová v rozhovore Der Spiegel (jún 2018) uverejnenom v časopise Kozmos (5/2018 ) uvádza, že potom čo boli v r. 2015 zaznamenané na ženevskom urýchľovači nápadné vyššie hodnoty očakávaných údajov – nezvyklé údaje mohli byť stopou nejakej novej častice -, za osem mesiacov, než sa vysvetlilo, že nález vyplynul z náhodného výkyvu štatistiky, sa stihlo publikovať vyše 600 článkov, ktoré tento signál, každý po svojom vysvetľovali. Tie najpopulárnejšie články boli viac než stonásobne citované. Tento fenomén vyjadruje, podľa nej, aj ironický pojem, známy ako „ambulance chasing“.
Niet preto divu, že v poslednom prieskume volebných preferencií, sa najsilnejšou stranou stala Kotlebova strana ĽSNS so ziskom cca 11%. Kotleba a iní členovia strany sa snažia odpútať od fašistickej minulosti. Nechcú mať s fašizmom a nacizmom nič spoločné. Priznávajú už aj chyby slovenského štátu. Je to logické. Radikálni extrémisti už aj tak Kotlebu dlhšiu dobu neuznávajú, a možno týmto odklonom stratí 2-3 %, ale môže získať 10-15 %. Má veľa skrytých voličov. Sám počúvam, že pre mnohých sa stáva jedinou alternatívou. Vadí im zatiaľ iba jeho minulosť. To, že nemá žiadne riešenia, iba kritiku, nikomu nevadí.
Dlhodobo najsilnejšia opozičná strana neoliberálna SAS nepôsobí vôbec jednotne a hovorí sa o rozkoloch, podobne aj druhá najsilnejšia OĽaNO. Dve nové strany Progresívne Slovensko a Spolu sa spojili a dosahujú preferencie do 10 %. Zastrešiť by ich mal súčasný prezident Kiska. Iní hovoria, že chce založiť novú stranu. Jedným z problémov Slovenska a celkovej atmosféry v spoločnosti je, že pravicová a centristická opozícia nevie vyprodukovať silného, charizmatického lídra, ktorý už nebude bájniť iba o reformách a privatizácii, ale bude navrhovať aj riešenia v sociálnej oblasti - okrem „spásonosnej“ privatizácie. Výsledkom sú absurdné, stále agresívnejšie ataky na Fica a Smer, pretože len tak dokáže opozícia získať nejaké body, nie svojou ponukou. Pravica (podobne aj ľavica) je chytená dlhodobo do svoje pasce – sila hlasu podnikateľa, permanentné vyhlasovanie reforiem (privatizácie), hlásanie neoliberalizmu (trhu) ako jednej formy fungovania spoločnosti a ekonomiky, moc zákulisia, nevyhnutnosť finančného kapitálu na vstup do politiky, nepotizmus apod., čo vytláča prirodzené talenty, charizmatické osobnosti.
Navyše, ekonomicko-sociálnym problémom, ktorým čelia občania vo všetkých krajinách vyspelého sveta, jednotlivé vlády neodkážu riešiť a vyriešiť, zvlášť tie v malých krajinách. Sú výsledkom fungovania súčasného globálneho kapitalizmu, systému, ktorý stále viac prestáva fungovať, stráca elementárnu spravodlivosť, nabáda k stále väčšiemu výkonu, za ktorý ale ľudia nedostávajú zodpovedajúcu mzdu, ničí ich zdravie, sú nútení kupovať stále nové tovary – výsledok tohto zväčšeného výkonu -, prekarizácia práce sa zväčšuje, ľudia upadajú do stále väčšej neistoty, žijú v napätí, či sa dokážu uživiť. Moc majú nadnárodné korporácie (ich tržby sú väčšie než HDP menších štátov) a ich vlastníci, ktorí si robia čo chcú. Financujú politické strany a politikov, a tí sú takmer bezbranní voči ich lobistickým záujmom a mäkkému vydieraniu.
Rozkol v slovenskej spoločnosti môžeme datovať od vraždy Kuciaka a jeho priateľky. Predtým v januári 2018 začal Fico nezmyselný boj - resp. bol do neho dovlečený jeho pravou rukou Kaliňákom a jeho vtedajším spin doctorom -, voči Kiskovi. Začal ho obviňovať nielen z daňových podvodov, ale úplne zbytočne aj z toho, že lieta z Popradu do Bratislavy, namiesto aby cestoval vlakom alebo autom. Predtým to bolo x-krát vysvetlené. Dôvodom bol zlé vysvetlenie marketingových poučiek o tom, že Fico potrebuje silného nepriateľa, voči ktorému môže bojovať, a tým si bude udržovať vyššie percentá. Opak bol pravdou. Avšak Kiska podľa mňa zlyhal následne po vražde Kuciaka. Málokto v Česku vie, že v ten týždeň, kedy vyšli fakty von a začali demonštrácie, Kiska s rodinou lyžoval v Alpách namiesto toho, aby prišiel domov a upokojil situáciu, pretože je to úloha a povinnosť prezidenta. Ako by dopadol prezident v inej krajine, ktorý by sa nevrátil z dovolenky pri takej závažnej udalosti? Chápem síce Kisku, jeho správanie a pomstu voči Ficovi, ale... Prišiel až na konci týždňa a povedal, že situácia má iba dve riešenie predčasné voľby alebo zásadná rekonštruckia vlády.
Pri tejto príležitosti je vhodné spomenúť iný marketingový kúsok týchto borcov, ktorý by sa mohol zapísať do svetových učebníc politického marketingu. Každý sa mylne domnieva, že Fico stratil vo voľbách 10 % (z 38 na 28) preto, že brojil proti migrácii a tému mu okradol Kotleba. Nie, tesne pred voľbami sa rozbehli pripravované demonštrácie a štrajky za zvýšenie platov učiteľov a zdravotných sestier. Učiteľom boli navýšené mzdy a nezastupovali ich oficiálne odbory. Jeden člen vedenia štrajkujúcich jazdil na drahom aute (chudobný učiteľ) a druhá členka nebola učiteľka. Nech už príčina bola akákoľvek, Fico odmietal prisľúbiť zvýšenie platov. Mal sa trochu naťahovať a potom ich uspokojiť. Pred voľbami vláda odmieta zvýšiť platy: svetová rarita!
Ataky médií na Fica nie sú príliš čestné. Ak hovoríme o médiách treba zdôrazniť, že ide hlavne o Sme a Denník N, a tiež aj Aktuality.sk. Vplyv a moc Sme a Denníka N je obrovský, hlavne na mladšiu generáciu a na populáciu v Bratislave. To ovplyvňuje študentov žurnalistiky, ktorí prichádzajú do života s predsudkami ako aj ostatných novinárov, ktorí sú potenciálne vystavení atakom „správnych“ novinárov. Denník N vznikol odštiepeným od Sme, Sme od Smeny a Smena bola niekedy denníkom SZM. Vasilovi Mohoritovi sa o takom vplyve mohlo iba snívať. Samotní novinári svojou prácou nie sú schopní dochvíľne faktami a argumentmi poriadne odhaliť žiadne kauzy Smeru, a ako som už povedal opozícia je myšlienkovo slabá a bez charizmatických vodcov. Časť novinárov, aby dosiahla svoj cieľ veľakrát splieta fakty - úmyselne a neúmyselne, dané iba chybami konkrétneho človeka -, dáva do súvislosti fakty, ktoré spolu nesúvisia len preto, aby dosiahla potvrdenie svojich predsudkov, lacno a rýchlo dosiahla svojho cieľa. Na druhej strane, ich výčitka voči Ficovi, že je stále bojovne naladený, namosúrený, nahnevaný a nemá k nim empatiu, má svoje opodstatnenie. Fico, zdá sa, bral novinárov od začiatku z marketingového hľadiska, a tak trochu neporozumel fungovaniu a významu žurnalistiky.
Aký veľký vplyv majú tieto dva denníky sa ukázalo aj na jeseň pri voľbe primátora Bratislavy. Zo štyroch vyrovnaných kandidátov s takmer identickými programami, podporili kandidáta Progresívneho Slovenska architekta Matúša Valla. A ten nakoniec s prevahou vyhral. Kampaň mu tiež robil Shaviv. Vallo je vnuk básnika a bývalého ministra kultúry v 70. A 80. rokoch Miroslava Válka. Aj jeho pričinením boli podmienky v kultúre na Slovensku mäkšie ako v Česku. Keď sa jeho účet na kampaň blížil k limitu, využil kľučku v zákone a fondy na kampaň navýšil cez tretie osoby. Na sociálnych médiách sa tieto fakty (plus že je architektom Penty) napádali, ale keďže vplyvné názorové médiá ich ignorovali, vyhral - to neznamená, že je zlý. Ignorovali by ich aj pri iných kandidátoch?
Posledný spor medzi časťou novinárov a Ficom sa týkal jeho údajného telefonátu s Vadalom z roku 2012. Informáciu priniesla novinárka Pavla Holcová a neskôr taliansky denník La Repubblica. Na Ficovu žiadosť Úrad špeciálne prokuratúry preveril u talianskych úradov informáciu, či spolu telefonoval. Žiadna komunikácia medzi nimi nie je zaznamenaná. Novinári tvrdia, že majú spoľahliví zdroj. Keď s a Fico opýtal, aká bola téma, nevedia, ibaže v srdečnom tóne. Tému nepoznajú, ale tón áno? Vraj úrady preverovali zlé spisy. Má ísť o iné odpočúvanie Vadalu ohľadne obchodu s drogami. Takže talianske úrady informovali zle? Ide o to, aby Fico bol daný do súvislosti s mafiou a bol označovaný za hlavu mafie. Lenže medzitým vyšla najavo esemeska, ktorú obvinený objednávateľ vraždy Kuciaka, podnikateľ a bývalý novinár Kočner adresoval oligarchovi a spolumajiteľovi finančnej skupiny Penta Haščákovi. Píše mu mesiac pred vraždou, že pracuje na „odjebaní čuráka.“ On mu odpovedá, že si to povedia, keď sa stretnú. Je pravdou, že Kočner mal štýl takto jednostranne komunikovať. V rozhovore pre Aktuality.sk Haščák vysvetlil, že sa domnieva, že ide o odstavenie vyšetrovateľa v inej kauze. Lenže Penta je spoluvlastníkom denníka Sme. Jeho šéfredaktorka Beata Balogová v poslednom čase dosť útočí na Fica. Ten jej odpovedal, že ju vypláca Haščák a teda je veľmi blízko k vražde Kuciaka. Lenže táto informácia sa nešíri.
https://www.strana-smer.sk/aktuality/facebook/post/smer-sd-prijima-hodenu-rukavicu
Medzitým
jeden gymnazista zo súkromného gymnázia C.S. Lewisa zavesil na
internet dva nenávistné statusy, v ktorých sa hrubo a
arogantne vyjadruje na adresu tých, ktorí za prezidentku nevolili
Čaputovú:
"Ja neverím tomu, akí hlúpi a nevzdelaní sú ľudia v tejto skupine. Nič neviete, ste neúspešní, a tak za svoje smutné životy viníte Ameriku, EÚ, mimovládky, aktérov, ktorí sa vaše životy snažia zlepšovať. Žijete v dierach, obliekate sa ako opice a jete veci, ktoré my bohatí dávame prasatám. Tak sa všetci radšej zabite, aby vaše hlúpe deti nemuseli robiť hanbu slušným a vzdelaným ľuďom. Za to, že žijete životy, ktoré sú horšie ako smrť, si môžete len vy sami. Vďaka Sorosovi a Denníku N má moja rodina super život, tak sa v mimovládkach zamestnajte aj vy!!!“
Riaditeľ školy – manžel podpredsedníčky Progresívneho Slovenska Zory Jaurovej -, sa za vyjadrenia študenta ospravedlnil. Študent označil svoje vyjadrenia za satiru. Nuž, posúďte sami. Áno, slovenská satira má svoje špecifiká... Odvolanie na satiru, bola si jediná šanca ako dostať z tejto šlamastiky (Charlie Hebdo a právo na satiru). Za PS kandiduje za prezidenta aj jeho donedávna podpredsedníčka Zuzana Čaputová.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/506338-nenavistny-status-gymnazistu-podporujuceho-caputovu/
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2330897840282125&id=166688503369747
https://www.facebook.com/harabinstefan/posts/2437533263190171
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2330897840282125&id=166688503369747
V pondelok neúspešný kandidát na prezidenta Harabin podal sťažnosť na ústavný súd: „.Navrhovateľ nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je pravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom, hodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto rozhodnutie je slobodným rozhodnutím každého kandidáta, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb spočíva v tom, že kandidát Dr. Ing. R. Mistrík sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Mgr. Zuzany Čaputovej, a to za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta.“ Uvádza tiež, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej. ÚS má však dnes iba 4 z 13 členov a plénum je nefunkčné. Na budúci týždeň by mali poslanci navoliť 18, z ktorých by prezident mal vymenovať 9 sudcov. V Rakúsku sa po sťažnosti na ústavný súd druhé kolo posledných prezidentských volieb opakovalo.
Medzitým vzniklo riziko predčasných parlamentných volieb, pretože sa vyhrotila situácia ohľadne rekonštrukcie letísk pre armádu USA. Vysvitlo, že ide v skutočnosti o výstavbu muničných skladov pre armádu USA. SNS požaduje urýchlene zastaviť jednania, resp. určili štyri podmienky pokračovania pri príprave zmluvy.
Predseda SNS stratil reputáciu v spoločnosti a preferencie strany idú dole. Preto požaduje aj radikálne zníženie daní, ktoré ohrozí rozpočet na budúci rok. Odvoláva sa na koaličnú zmluvu a Programové vyhlásenie vlády. Kotleba mu môže zobrať zvyšok voličov. Navyše bývalý minister financií z tretej Mečiarovej vlády Kozlík vraj ťahá Harabina do svojej strany. V prezidentských voľbách získal Hrabin 14 %. Ak Kiska skutočne založí novú stranu bude tu chaos. Smer-SD sa môže so svojimi 20-25% stať najsilnejšou stranou, bez ktorej nebude môcť byť zostavená vláda. Výsledky závisia aj od toho, kto bude kandidovať za Smer, či sa „nájdu“ noví ľudia z nepodnikateľského sektora, ale ja z iných sfér spoločnosti, podarí sa Smeru zastaviť ataky a ponižovanie v spoločnosti, kde dnes označenie „Smerák“ je už nadávkou. Za úvahu stojí premenovať stranu, ale začať sa označovať ako socdemák. Stranu budú viesť do volieb Fico-Pellegrini a Pellegrini-Fico, kde ani bez jedného strana nemôže uspieť. Fico má vysokú podporu medzi členmi a tvrdým voličským jadrom. Pri zostavovaní koalície bude mať tromf v rukách Fico: svojim odstúpením z funkcie predsedu a odchodom z politiky, môže rozviazať ruky Pellegrinimu, ktorý bude môcť pokračovať vo funkcii premiéra. Fico nezmyselne kandidoval za ústavného sudcu, čo pobúrilo celú krajinu, ale nekandiduje do Európskeho parlamentu. Mohol viesť stranu naďalej do budúcich volieb v roku 2020 a mať otvorené dvere na odchod. Pre takéhoto významného politika je odchod do politického dôchodku ťažký, najmä ak chce zostať v spoločnosti činný.
Voľby môžu dopadnúť aj tak, že celá opozícia sa ešte viac rozháda, rozdelí sa do viac prúdov a nestmelí ju ani Kiska, a ataky na Fica a Smer spôsobia ešte väčší prepad preferencií, a nakoniec zvíťazí Kotleba. Stačí mu sa len viac transformovať od fašistickej minulosti na politika brániaceho kresťanské, národné a sociálne hodnoty, bojujúcemu proti hydre EÚ a démonovi USA a čakať na svoju šancu.
Diskuse