První věc

25. 1. 2022 / Soňa Svobodová

čas čtení 15 minut

Foto: Kostýmový výtvarník Ján Kocman upravuje klobouk herci Petru Kočišovi (hrabě Tarouca) před natáčením pohřebního průvodu tak, aby všechno sedělo. Foto: archív JK


Kroměříž, Valtice, Jaroměřice nad Rokytnou, to jsou známé a oblíbené turistické cíle mnoha z nás, ale málokdo, již tuší, že tyto nádherné lokace jsou jen malým zlomkem z těch všech, které jsme mohli prostřednictvím výpravné koprodukční minisérie inspirované životem a vládou Marie Terezie obdivovat prostřednictvím televizních obrazovek. Jejich hlavním úkolem bylo suplovat rakouský dvůr a zámek Hofburg, na němž, se to v době vlády této proslulé panovnice skvělo vytříbeným vkusem a leskem nákladných barokních rób. Zhotovit však takové toalety v současné době, je úkol hodný mistra. A já osobně, se domnívám, že mezinárodní koprodukční tým zvolil toho pravého, neboť pozornost diváka neupoutá jen zajímavý historický námět, krásné zámecké prostředí, jedinečná režie Roberta Dornhelma, skvělé herecké výkony ale také přenádherné dobové kostýmy, jejichž autorem je světově uznávaný slovenský kostýmní výtvarník, designér a scénograf, doc. Ján Kocman.


Pane Kocmane, když jste dostal tuto nabídku ohledně vytvoření kostýmů, co jste začal řešit, jako první věc?

 

Zatímco v přírodní říši probíhá pozitivní výběr lepšího druhu, v lidské říši od vynálezu pěstního klínu probíhá negativní výběr druhu horšího. Ten horší požírá lepšího. Rozklad je zákonem našeho světa i nás samotných. Kvalita se vytrácí v kvantitě. Jsme-li dávno evolučně pod zvířaty, není divu, že nám chutná jejich maso. Žerte se a množte se, to je zákon světa.

Foto Zdeněk Němec

Ako prvé väčšinou riešim pramene. Dobové vyobrazenia a spôsob života, teda aj premýšľania, tej doby. Nikdy predtým som 18. storočie nerobil, nestřetl som sa s ním. Musel som sa dobe tzv. dostať „pod kožu“. A na to je najlepšie štúdium v knižniciach, múzeách a ich depozitoch. Napríklad Viedenská klenotnica, kde sa uchováva mnoho vzácných textílií a iných artefaktov je skvelá. Tam som strávil dosť času predtým, než som sa reálne začal zaoberať návrhovaním kostýmov pre jednotlivé postavy. Čítal som dvornú korešpondenciu, študoval dobu.

Internet je v dnešnej dobe už tiež samozrejmým pomocníkom, ale ak si môžete reálne skúmané veci chytiť do rúk, poprezerať si ich a sám zdokumentovať, je to stále najlepšie.

A potom sa mi stal „najbližším radcom“ dvorný maliar habsburského viedenského dvora Martin van Meytens, ktorý nám o tom, ako to mohlo vyzerať, zanechal nádherné vyobrazenia. Takže, aspoň u mňa, je to vždy kombinácia vizuálného a literárného prameňa. To, koľko sa toho potom v rôznom pomere dostane do výsledku, je závislé od ďalších faktorov, ktoré na to vplývajú. Vrátane vašich osobných limitov. A vzhľadom na to, že film je kolektivnou záležitosťou, tak my sme si na začiatku povedali, že to nebude „návšteva múzea“. Neplánovali sme robiť rekonštrukciu udalostí, ale vytvoriť „pocit doby“. Podľa toho som k tomu teda pristupoval.


Vaším hlavním úkolem bylo vytvořit na 2 550 kostýmů, což je opravdu úctyhodný počet. Proto mne to svádí k otázce, že jste asi vůbec nespal, abyste to všechno stihl?


Foto: Tirelli Costumi Roma - dobový oděv

To ste trafili presne!:-) Bolo toho naozaj toľko, že sme to stihli takmer vždy na poslednú chvíľu, čo je teda dosť veľké riziko. A to aj napriek tomu, že sme mali pomerne intenzívnu prípravu. Boli sme však zohratý team! Na začiatku nám dosť pomohol taliansky ateliér Tirelli, ktorý realizoval, okrem iných aj kostýmy podľa návrhov pana Theodora Pištěka do filmu Amadeus. Tirelli má celkom slušný depozit autentických dobových odevov, dobre zdokumentovaný. A my sme ich mohli reálne študovať, prezerať zvonka, zvnútra…

Bola to pre mňa taká druhá „škola“. A tiež jedna z vecí, pre ktoré som do toho projektu šiel. Ak niečo takéto, tak jedine s ateliérom Tirelli! A to sa podarilo.



To, že tento římský ateliér má tak bohatý depozit dobových kostýmů svědčí o jeho kvalitě a dlouholetosti, že..?

Áno. Ateliér Tirelli sa významnou mierou podieľal na kostýmoch pre minisériu Marie Terezie. Zhruba pred 50 rokmi ho založil, dnes už nebohý pán, Umberto Tirelli s ideou, že bude tvoriť kostýmy inak, než bolo dovtedy zvykom. Zastával ideu, že ak chcete vytvoriť vierohodný dobový kostým, mali by ste poznať, ako bol vytvorený. Preto začal zbierať a reštaurovať autentické dobové odevy za účelom inšpirácie a skúmania ich remeselnej technológie. Dnes je tento typ prístupu k práci na dobovom projekte už bežný. Napriek tomu zostáva Tirelli stále na vrchole rebríčka medzi kostýmovými výtvarníkmi.


A právě část z této řemeslné technologie, zachytila vaše asistentka Patricie Palmer na dané fotografii. O co jde?

Ide o detail, ktorý prezrádzá tajomstvo zapnutia lemu na dobových nohaviciach. Gombíček je našitý zospodu a podšívka ide až po spodný lem.


Detail, který prozrazuje tajemství zapnutí lemu na dobových kalhotách - Foto: Patricie Palmer



Patricie na tejto fotografii zachytila detail, ktorý sa na dobových maľbách nedá preskúmať, a to ako vyzeralo vrecko na pánskej vyšívanej veste z polovice 18. storočia, keď sa zdvihla príklopka. ktorá vrecko zakrývala. To vám dobový portrét neukáže.

Testování krinolíny, zda je dobrá a udrží bohatě řasenou vrchní sukni. Foto: Jan Novotný


Období, v němž Marie Terezie žila se vyznačovalo krásou, která se promítala i do stylu oblékání, takže vlastně všechny ty nádherné kostýmy, které jste navrhl, jsou zhotoveny z nejkvalitnějších italských látek. Je to tak..?


No, máte pravdu. Ono ide predovšetkým o to, že prostredie, ktorým sa musíte v súvislosti s Marií Terezií zaoberať je sociálne tým najvyšším. Takže by tomu mal zodpovedať nielen štýl obliekania, ale napríklad aj gesto, dikcia, vlasy...no, celá aparencia! Mali by ste jednoducho pôsobiť, ako sa vraví tip-top :-)

Otázkou je, do akej miery je to pre dnešného diváka „čitateľné“. Do akej miery funguje u neho napríklad pocitová konvencia a podobne. Aj to sú veci, s ktorými pracujete a beriete ich na zreteľ pri navrhování kostýmov pre jednotlivé postavy. Takže, ak sa mám vrátiť k otázke – tak, áno kostýmy jsme šili aj z talianských textilií. Bolo ich viac, ale „dvorným dodávateľom“ pre náš projekt bola firma Rubelli z Benátok, s rodinnou tradíciou siahajúcou niekoľko storočí dozadu. Predstavuje top vo svojom segmente. Stále pracuje aj tradičnou technikou, čo je už unikátom! V minulosti bola dodávateľom textílií nielen pre šľachtické dvory, ale aj pre cirkevných hodnostárov. Aj Rubelli má skvelý archív, kde uchováva autentické textílie. Bezpečne uložené a skvelo zdokumentované. Napríklad textílie na všetky paramenty, ktoré sme pre sérii Marie Terezie vytvorili pochádzajú z dielní Rubelli. V neposlednom rade sme využili tiež textilné fabriky v okolí Florencie, ktoré sú výrobou textilií taktiež známé už stáročia. Počas príprav sme si v jednej chvíli totiž položili otázku – odkiaľ mohli vtedajšie textílie pochádzať? A v Európe tej doby boli vlastne iba dve územia, kde ste si textílie podobného charakteru, teda pre šľachtický dvor, mohli zadovážiť. Územie dnešného Francúzska a dnešného Talianska. Ak zoberieme do úvahy, že Rakúšania boli vo vojne s Francúzmi, tak vám zostává ako zdroj iba Taliansko. On to bol z našej strany potom vlastne „logický krok“, že sme sa obrátili práve na Talianov. Navyše – sú v tom stále najlepší!


 

Velmi zajímavá je i fotografie, která představuje barevnou škálu této textilní firmy, což asi dost při natáčení pomáhá k představivosti barevnosti…

Áno. Takto má, okrem iných, aj architekt a kameraman predstavu o farebnom koncepte filmu.


Určitě ke každému kostýmu náleželo i spodní prádlo, punčochy a paruka. Jak hodně náročné pro vás bylo vytvoření, dejme tomu krinolíny či korzetu?


Spodná bielizeň je dôležitá! To je základ! Aj keď ju nevidieť. Respektive, ani by nemala byť vidieť :-) Teda, okrem prípadov, kedy je to vyslovene potrebné. Moji spolupracovníci sa na tento typ práce, práce na dobovom projekte, vyslovene tešili. Aj keď to nie vždy bolo veselé a hlavne to bolo naozaj časovo náročné. Musím preto na tomto mieste spomenúť moju asistentku Patricii Palmer, ktorá celý čas vytvárala príjemné tvorivé prostredie a dohliadala, aby všetko absolútne klapalo. Rovnako aj zvyšok teamu bol skvelý a ja im ďakujem za spolupráciu. Je dôležité, aby ste sa obklopili tvorivými a pozitívnými ľudmi. To je základ a domnievám sa, že sa to podarilo.


A já mohu jen dodat, že se domníváte správně, protože je v tom cítit tvůrčí práce, která je dělaná s radostí v srdci… ne jen pro peníze, jak tomu v mnoha případech je a pak to za nic nestojí...


Ale teď k další otázce.


Který obuvník, dokázal k daným kostýmům vyrobit dobové boty?


Jedného takého šikovného sme našli v Madride. Tiež to bola stará firma s rodinnou tradíciou. Sme odvtedy s nimi v kontakte vlastne stále.


V roli Marie Terezie, se postupně vystřídaly tři rakouské herečky, Marie-Luise Stockinger, Stefanie Reinsperger a Ursula Strauss. Musel jste pro každou z nich zhotovovat nové šaty?


Každá predstavuje Marii Terezii v inom životnom období a zároveň sú ako herečky pomerne rozdielne. Takže áno, museli sme vytvoriť šatník pre každú z nich. Hľadali sme ale aj nejaké spoločné vizuálne, podprahové prieniky, aby bolo jasné, že všetky spája jeden vkus. Zároveň sa to muselo robiť predovšetkým aj z toho dôvodu, že sa jednoducho menila dobová móda. Takže – čisto pragmaticky – by sme šatník museli meniť, aj keby to hrala iba jedna herečka :-)


Detail, který se na dobových malbách nedá prozkoumat - jak vypadala kapsa na pánské vyšívané vestě z poloviny 18. století, když se zdvihla příklopka - Foto: Patricie Palmer

O Marii Terezii je také známo, že milovala modrou barvu, ale modrá má velmi mnoho odstínů – jaký jste tedy použil, na její proslulé modré šaty, které s velkou oblibou nosila?

Modrá farba bola naozaj u Marie Terezie obľúbenou. Pravdepodobne preto, lebo najlepšie ladila s jej jasne modrými očami, svetlými vlasmi a bledou pleťou. Odtieňov modrej sme použili hneď niekoľko. Bolo totiž dôležité, ako spolu s teplým svetlom sviečok, ktoré sa vtedy používali na svietenie, pôsobili na kameru. Aby z toho vo výsledku nevznikla zelená a podobne. Tradíciu modrej farby sme však porušili u Ursuly Strauss. Viac jej totiž pri testoch lahodila iná farba a tak sme sa v poslednej časti série zriekli modrej v prospech vínovej farby. Aj toto sú veci, ktoré majú na výber konkrétného odtieňa vplyv. Radšej podporiť charakter, než sa otrocky držať historickej vernosti.

A jsou ony, tím nejdražším kostýmem za 200 000 korun?


Tak to ste ma zaskočili. Viete, že ani neviem, ktorý kostým stál najviac?

Predpokladám však, že by to mohol byť jej korunovačný odev. Ten bol, myslím, aj najťažším kostýmom vôbec. Celý korzet bol pošitý kamienkami a perličkami Swarovski. Celkovo sme použili okolo 15 tisíc kamienkov a komponentov Swarovski. Korunovačný plášť sme museli dokonca nechať utkať. To som vtedy chodil študovať jej portrét v korunovačnom odeve, ktorý visí u nás v Bratislave, v Primacionálnom paláci. Hlavne preto, lebo je to notoricky známé dielo. Tak je vhodné, ak ho ovládate. Podľa toho sme to potom robili. Mali sme k dispozícii dosť detailné materiály. Vtedy nám pomohla aj maďarská strana.


Roli jejího chotě, Františka Štěpána, ztvárnil český herec Vojtěch Kotek. Když jste pro něj kostým vytvářel, zkusil jste si ho?


Jasné! Mnohé kostýmy skúšam priamo na sebe. Hlavne preto, aby som vedel, ako kostým funguje, ako vplývá na pohyb, čo môže hercovi ponúknuť. To je pre mňa alfa-omega. Aby kostým súznel s jeho nositeľom. Ja aj rád o výslednej podobe kostýmu diskutujem. Som presvedčený, že je to dôležité.


Podle jakého klíče jste volil barvy jednotlivých kostýmů?


Na výber fareb nemám zaužívaný kľúč. Je to väčšinou kombinácia racionálneho uvažovania a intuície. Friedrich Nietzsche by možno povedal, že je to spojenie apolónského s dionýzským. V praxi je tiež veľmi dôležité súznenie s architektom a predovšetkým s kameramanom. Lebo ten je tým „okom“ cez ktoré to všetko potom ako divák vidíte. Musím konštatovať, že doteraz som mal na spolupracovníkov šťastie.


A měl jste ve své tvorbě, zcela volnou ruku?


Mal som voľnú ruku takmer vo všetkom! Od výberu spolupracovníkov, kostýmových požičovní, ateliérov, dodávateľov, materiálov, výroby šperkov… Predovšetkým som ale zo strany producenta cítil podporu a zo strany režiséra absolútnu dôveru a rešpekt. To si veľmi vážim!

Išlo to až tak ďaleko, že pri poslednej časti som už ani nekreslil návrhy. Predkladal som vlastne až takmer hotový výsledok, ktorý bol prijímaný pozitívne. Vtedy je dôležité, aby ste tú dôveru využili, ale nezneužili. Aby ste boli spoľahlivým partnerom. Bol to jednoducho dream job!


Tyto kostýmy, ale nejsou jediné. Navrhoval jste i řadu dalších pro pohádky, film či televizní seriál Četníci z Luhačovic. Můžete našim čtenářům prozradit, na jakých

námětech pracujete v současné době?


Rozpracovaných projektov je niekoľko. O tom najbližšom môžem v tejto chvíli prezradiť iba toľko, že sa posúvam v čase do polovice 19. storočia. Opäť je to doba, ktorú nemám vôbec zmapovanú. Aj preto sa na projekt těším. Doplním si tak nielen chýbajúce vedomosti, ale hlavne si opäť vyskúšam niečo nové, čo som nerobil.

A to ma ešte stále láka.




0
Vytisknout
2408

Diskuse

Obsah vydání | 27. 1. 2022