Vyhrá na Slovensku voľby Kotleba?

24. 1. 2020 / Igor Daniš

čas čtení 16 minut

Na Slovensku sa uskutočnia 29. februára 2020 parlamentné voľby. Podľa viacerých posledných prieskumov volebných preferencií politických strán stále vedie vládny Smer-SD, ktorý ale neustále klesá, a v súčasnosti dosahuje 17-18% podpory. Nasledovaný je neustále stúpajúcou stranou Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá momentálne dosahuje podporu približne 13%. Medzi stranami tzv. demokratickej opozície sa preferencie prelievajú, podľa aktuálnych udalostí, ale celkovo sa nemenia. Kiskova strana Za ľudí,  koalícia PS/Spolu (Progresívne Slovensko je bývalá strana prezidentky Čaputovej) dosahujú okolo 10%, Matovičova strana OĽaNO mierne stúpa a má okolo 8/, podobne strana Sme rodina známeho podnikateľa Borisa Kollára, KDH okolo 6%, vládna SNS sa drží tesne nad 5%, podobne neoliberálna SAS. Vládna liberálna maďarská (zahrňuje aj iné menšiny) strana Most-Híd je tesne pod hladinou 5%, konkurenčná maďarská strana SMK má okolo 4%, nová strana bývalého ministra zdravotníctva a vnútra a riaditeľa Slovenskej pošty (všetko za Smer-SD) mierne rastie, momentálne okolo 3,5% a strana Vlasť kontroverzného sudcu, bývalého Mečiarovho ministra spravodlivosti a bývalého prezidentského kandidáta Štefana Harabina má okolo 2,5%.

 

Robert Fico a predseda parlamentu SNS Andrej Danko chceli uvaliť na Slovensko moratórium zverejňovania predvolebných prieskumov na 50 dní zo súčasných 14 dní pred voľbami. Najprv však prezidentka nepodpísala zmenu zákona a následne po opätovnom schválení parlamentom podala sťažnosť na ústavný súd, ktorý pozastavil účinnosť tohto moratória. Aj súčasná dĺžka moratória je abnormálna, a preto niektoré fyzické osoby si dajú vypracovať prieskumy volebných preferencií niekoľko dní pred voľbami, a následne ich súkromne môžu – na rozdiel od agentúr, médií, právnických a podnikajúcich fyzických osôb -, aj šíriť (sociálne siete, zo zahraničia). Niektorí politici totiž tvrdili, že sa preferenciami v súkromných agentúrach za úplatu manipuluje. Namiesto toho, aby napr. „ľavicový, pokrokový“ Smer-SD naliehal na zavedenie vedeckých a morálnych princípov pri tvorbe prieskumov, alebo ich ako v Česku posunul na akademickú pôdu, zakazoval.

Všeobecne sa očakáva, že budúcu vládu zostavia liberálne a konzervatívne strany tzv. demokratickej opozície, ktorú úzko spolupracujú: PS/Spolu, Za ľudí, SAS, KDH, spolu s OĽaNO alebo Sme rodina, prípadne s Most-Híd. Predsedom vlády by mal byť Andrej Kiska, aj keby jeho strana nezískala z týchto strán najviac hlasov. Spája ich boj proti korupcii, Smeru, majú spoločné programové priority ako radikálne zlepšenie fungovania zdravotníctva, sociálne otázky (nájomné byty, rodina, seniori) a boj s korupciou (súdnictvo, prokuratúra, polícia), ale rozdeľujú ich niektoré liberálne otázky (LGBT).

Celková atmosféra

Predvolebná kampaň prebieha v atmosfére vyšetrovaní a súdnych procesov v kauze Technopol (krádež a prevod akcií, Marian Kočner) pohľadávok voči TV Markíza, kde si mali podnikatelia Marián Kočner a Pavol Rusko vymyslieť zmenky voči TV Markíza (zmenky neboli vystavené pred cca 20 rokmi, ale nedávno, falšovanie podpisov), a samozrejme súdneho procesu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Na verejnosť sa dostávajú prepisy zo spisov, ktoré zachycujú šifrovanú komunikáciu (Threema, pomohol Europol) medzi ( alebo o nich ) Kočnerom a mnohými dôležitými podnikateľmi, sudcami, prokurátormi a politikmi na Slovensku. Kočner mal doslova svoju sieť, ktorou dokázal ovplyvňovať políciu, prokurátorov, sudcov a politikov. Napr. bývalému generálnemu prokurátorovi, s ktorým sa poznal z povinnej vojenskej služby, dal namontovať skrytú kameru do jeho kancelárie. Kauza Lemikon sa dotýka okrajovo aj Česka. Generálny prokurátor a minister financií za Smer namiesto toho, aby obhajovali záujmy štátu, stáli na opačnej strane.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/531010-kocner-nainstaloval-v-kancelarii-byvaleho-prokuratora-trnku-skrytu-kameru/

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/534427-na-kocnerovej-nahravke-sa-pociatek-a-trnka-zabavaju-na-korupcii-vlady/

https://www.sme.sk/c/4214783/lemikon-necakane-odstupil-od-zmluvy.html

https://www.aktuality.sk/clanok/745897/komentar-daga-danisa-pociatek-patri-do-basy-za-tipos/

Zo všetkých uniknutých materiálov vidno, ako fungoval štát, kde Kočner zarábal peniaze, keď nič netvoril a s ničím neobchodoval. Mimochodom, Kočner a Rusko sú rovesníci z rovnakého kraja, vyštudovali Katedru žurnalistiky FF UK a následne pracovali ako novinári v ČST (Rusko bol predsedom tamojšej SZM).

Smer a Kotleba – spojené nádoby

Smeru klesajú preferencie kvôli mnohým korupčným a iným kauzám, ktoré sú rozoberané v médiách. Stal sa tak jediný vinník spoločensko-ekonomickej situácie na Slovensku a a ľahký terč, hlavne Fico. Voliči odchádzajú od Smeru, ale nejdú k liberálnym stranám alebo KDH, pretože časť ich neznáša, ale ku Kotlebovi. Smer sa uchýlil ku kampani, kedy hlavne Fico (volebným lídrom je premiér Peter Pellegrini, predseda Fico je dvojka) zosmiešňuje opozíciu a jej lídrov, hlavne Kisku. Smer tak síce možno odrádza voličov od týchto strán, ale neženie ich do svojho košiara, ale ku Kotlebovi, resp. do Druckerovej strany Dobrá voľba a Vlasti Harabina. Údajne chce Smer touto politikou ľudí znechutiť ísť k voľbám, a znížiť tak nateraz očakávanú účasť nad 65%. To by mu pri jeho stabilných skalných voličoch mohlo zvýšiť relatívne percentá. Namiesto toho, aby sa Fico zameriaval na boj s Kotlebom, ktorý mu berie hlasy, bojuje úplne inde.

Už počas migračnej krízy v roku 2015 Fico vybičoval proti imigrantskú náladu, čo Smeru prinieslo okamžité body, ale úrodu vo voľbách 2016 žal Kotleba. Na konci roka sa Fico nešťastne vyjadril v kauze „kotlebovského“ poslanca Mazureka, známeho svojou antiliberálnou rétorikou, ktorý bol dosúdený za výroky proti Rómom. Ficove zle volené slová vyzneli, akoby sa ho zastal. Fico povedal, že Mazurek povedal len to, čo si myslia ľudia a hovoria v každej krčme. Všetci to odsúdili. Lenže to by nebola skrytá nenávisť a pokrytectvo Slovákov. Sám som zažil pravicových voličov, ktorý Fica nemajú radi a šmahom ho odsúdili. Následne však povedali, že cigáni sú takí, a takí a Mazurek mal pravdu. Fico bol následne obvinený z rasizmu (už zrušené). To mu tak zvýšilo tlak, že v decembri musel odísť zo snemu Smeru priamo do nemocnice. Je to nefér voči Ficovi, pretože vždy sa vyjadroval voči rasizmu a podával aj konkrétne návrhy zákonov. Lenže jeho zlé vzťahy s novinármi, za ktoré si môže sám, jeho dlhé vládnutie a pobyt v politike, mu už vytvorili také negatívne prostredie, že je ťažké v ňom prežiť.

Na druhej strane, Kotleba si užíva mediálnu ignoranciu, čo mu síce nepomáha, ale ani neškodí, a preto si na svojich sociálnych sieťach a priamo na stretnutiach s občanmi môže hovoriť, čo chce. Posledný týždeň sa konečne, po uvedomení si reálnej hrozby, sa spamätali aj v médiách, a venujú jemu, kandidátom, politike náležitú pozornosť. Kotlebovcov hlavne treba pozývať do diskusií, dávať im konkrétne otázky čo ako chcú urobiť a riešiť, pretože ich odborná základňa je až neuveriteľne slabá. Ich jediné argumenty sú vystúpiť z EÚ, NATO, Rómov povinne zamestnať a zabrániť vstupu čo len jedného migranta – potom nastane raj. Nato extrémne frustrovaní ľudia letia, riešenia nepotrebujú. Kotlebovci nenaberajú len mladých mužov s nižším vzdelaním frustrovaných so stavom spoločnosti, ale aj stredné vrstvy so stredoškolským vzdelaním. Inak, ak by bulvár chcel, zničí Kotlebu za pár týždňov. (Jeho manželka sa s ním rozvádza, na jeseň prebehli správy, že odišla aj so synom do Egypta. On sám čelí obvineniam, že ako učiteľ gymnáziá v Banskej Bystrici mal pomer so študentkou (študentkami). To nie je na ochrancu kresťanstva, boja pri islamu a tradičnej rodiny dobré vysvedčenie. Stačí rozviazať fantáziu, podávať na predné stránky štipľavé titulky.)

Fenomén Fico

Smeru spadol z cca 28% po vražde Kuciaka a Kušnírovej na cca 19%, následne sa pozviechal, čo ťahal premiér Pellegrini. Pred rokom však sa Fico rozhodol, že chce byť ústavným sudcom a domnieval, že všetci splnia jeho pranie. Zdvihla sa vlna odporu aj medzi voličmi Smeru. Následne sa vzdal kandidatúry, ale začal blokovať voľbu. Jeho renomé aj medzi voličmi Smeru išlo prudko dole. Na jeseň napr. nezmyselne chránil podpredsedu parlamentu Glváča, na ktorého unikli neprístojnosti z káuz Kočnera. Fico proti Smeru a jeho voličom chránil svojho priateľa.

Ficovi sa pritom minulý rok ponúkal elegantný odchod z politiky namiesto kandidatúry na ÚS, a to voľbami do Európskeho parlamentu. Mohol zostať predsedom strany a po februárových parlamentných voľbách sa so cťou stiahnuť. Vraví sa, že ho európska politika nebaví. Zdá sa, že ho nebaví nielen európska politika, ale politika vôbec. Preto stále vystupuje v bojovnej nálade, napäto až namosúreno. Toto vypätie ho ženie až na hranicu života. Fica skôr baví moc, jej využívanie a surfovanie na jej vlnách. Do politiky Fico a Smer nevstupovali so žiadnymi veľkými ideami. Vyhraňovali sa proti nešvárom a nesociálnym opatreniam Dzrurindových vlád, neskôr rozhádanosti Radičovej vlády, neponúkali však vlastné myšlienky, okrem stability.

Smer vždy preferoval marketingovú politiku otvárania tém na verejnosti, čím chcel médiám určovať témy. Výsledok je ale taký, že Fico má medzi novinármi veľmi malú podporu. Smer nikdy intelektuálne a finančne nepodporoval nijaké ľavicové médium. Ministri Smeru finančne podporujú projekty rôznych think-tankov, ktoré sú kritické k vláde Smeru, ale ľavicový, „smerácky“ think-tank nechali živoriť. Smer si tak nikdy nevytvoril (ani sa nesnažil) žiadne zázemie medzi intelektuálmi a inteligenciou, hlavne mladšou. Teraz žne za túto svoju politiku úrodu. Uvidíme, či Fico Smer, resp. sociálnu demokraciu, potopí až na dno (Výsledky Paroubka a ČSSD z roku 2010 a potom by ho mali varovať.)

Progresívne programy v prospech ľudí

Mottom kampane je túžba po zmene. Preto aj Smer nasadil heslo Zodpovedná zmena.

Pokiaľ ide o programy, mnohé strany ich predstavili až v januári (kandidačné listiny registrovali až tesne pred uzávierkou bez toho, aby verejnosť vedela, kto vlastne kandiduje), niektoré ako Smer, SNS a Kotlebovci-ĽSNS zatiaľ nie. Smer-SD mal cez víkend programovú konferenciu a z nej vyšli tri body: pridať trinásty dôchodok, pridať trinásty rodinný prídavok v auguste na školské potreby a vystaviť šek na 55 000 eur na študenta lekárskych fakulty, pokiaľ neodpracuje 10 rokov na Slovensku a odíde do zahraničia. To ej program veľkej sociálno-demokratickej strany na štyri roky?! Vôbec sa nehanbia?! Uvidíme, kedy Smer uvedie aj nejaký ucelený program. Kampaň im vedie izraelská agentúra špecializujúca sa voľby. Nejde však o Shaviv, ktorá robila kampaň pre primátora Bratiuslavy Valla a Zuzanu Čaputovú. (So Shavivom PS/Spolu rozviazali spoluprácu, pretože sú obvinení z pokusu o štátny prevrat v Čiernej Hore (robia kampaň Netanjahuovi, robili Strachem atď.)

Nie je prekvapením, že okrem Smeru, nemá program k 23 januáru ani SNS a Kotlebovci-ĽSNS, a Harabinova Vlasť má len samé frázy. Asi to niečo vyjadruje v hlbšom kontexte.

Našťastie prvýkrát po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie ponúkajú mnohé relevantné strany programy pre ľudí a nie sú plné neoliberálnej ideológie,  uťahovania opaskov, znižovania daní pre podnikateľov alebo planých negatívnych fráz. Strany museli reflektovať sociálnu situáciu občanov. Na prvom mieste sú zdravotníctvo, sociálne otázky – rodina, deti, seniori, výstavba nájomných bytov (ktorých je veľmi málo a súčasná mladá generácia už nechce upadnúť do hypotekárneho otroctva), podpora ekologických prístupov, verejnej dopravy apod. Smer síce prijal mnoho pozitívnych a progresívnych sociálnych opatrení za posledných päť rokov, ale pre celkovú atmosféru nedôvery, hlbšej podstaty fungovania ekonomiky a vzťahy s médiami, neboli široko akceptované verejnosťou.

Problémom je, že viaceré strany napísali programy na desiatky až stovky strán. SAS má 1144 opatrení a „kiskovci“ okolo 700 opatrení. Ostané strany sa príliš nelíšia. Kto to má prečítať? Ako osloviť efektívne voličov so svojimi riešeniami? Iba strana Sme rodina dokázala urobiť celkom zaujímavý marketingový deväťbodový bodový program, ktorý zaujal hneď prvým opatrením – výstavba štátnych bytov s garantovaným nízkym nájomným. V súčasnosti si mestá môžu požičať na výstavba municipálnych bytov v Štátnom fonde rozvoja bývania, ale príliš to nevyužívajú, pretože nevedia stavať byty. Kollárovci chcú navýšiť objem prostriedkov a stavať byty ako Národná diaľničná spoločnosť stavia diaľnice.

Uvidíme, čo strany v novej vláde presadia v prospech lepšieho a spravodlivejšieho života na Slovensku.

Politické strany: eseročky a akciovky

Robert Fico sa na jeseň pochválil, že predsedníctvo strany v počte 15 ľudí schválilo kandidátku za dve a pol minúty. Zaujímavé chápanie demokracie. Fico v kríze nenasadil nové tváre, vsadil na staré kádre – podobne ako počas prestavby (zmeny) KSČ nechalo vo vedení všetky staré kádre.

Úhlavný nepriateľ Smeru, vodca „protikorupčného“ hnutia Igor Matovič, tvoril kandidátku OĽaNO sám a miesta ponúkol osobnostiam tak, že im nadiktoval miesto a podmienky, čím vlastne tieto osobnosti zosmiešňuje. Lenže tieto osobnosti napr. na rozdiel od smeráckej ponuky dokážu osloviť voličov, sú lákadlom. OĽaNO tvorili alebo tvoria 4 alebo 11 členovia. Matovič je v tomto bode úprimný, pretože na rozdiel od Smeru alebo SNS nehrá divadlo, že je veľká strana, keď v realite rozhoduje niekoľko málo ľudí a hlavne líder.

V SNS sú na predných miestach kandidátky tiež staré známe tváre, nie je tam žiadny nový zo širšieho košiara „národniarskej“ inteligencie alebo ekonómov, ktorí nie sú neoliberálni a globalistickí.

Strana SAS ako tak predviedla demokratickú voľbu pri tvorbe kandidačnej listiny, ale to len z donútenia, pretože čelila pokusu o puč. Ten pramenil z toho, že predseda strany za zabetónoval na čele na štyri roky a časť ho chcela zvrhnúť hneď po voľbách. Členovia strany síce diskutovali o kandidátke, ale je nutné podotknúť, že strana má obmedzený počet  členov. Do strany nemôže vstúpiť každý nielen kvôli vysokému členskému, ktorí si nemôže obyčajný človek dovoliť, ale aj kvôli výberu z morálneho a ideologického hľadiska. Záujemcovia, rovnako ako v bývalej KSČ, sa musia stať najprv kandidátmi, až potom členmi.

Progresívne Slovensko síce získalo v začiatkoch veľa aktívnych sympatizantov, ale zdá sa, že v strane jasne držia moc otcovia zakladatelia. Podobne aj v Spolu. Kiskova strana je nová a teda na kandidátke sú len ľudia oslovení majiteľom strany (firmy). KDH sa už dlhšie topí v pučoch o moc. O demokracii v stranách Sme rodina, ĽSNS a Vlasť netreba ani uvažovať, pretože tieto strany chceli mať v názve strany, keby im to zákon stále dovoľoval (zmenil sa kvôli tomu zákon), meno svojho majiteľa a vodcu – Kollára, Kotlebu a Harabina. Na maďarskej scéne určoval kto s kým bude kandidovať maďarský premiér Viktor Orbán, vo svete známy svojim pošliapavaním demokracie.

Naše strany skôr demokratické spoločnosti pripomínajú, eseročky podnikateľov, či akciovky, kde nevedno kto akcie vlastní. Vedenia sú uzavreté, nedôverčivé, niekedy niektoré pripomínajú sekty.

Tento model politickej strany ako eseročky a akciovky sme úspešne exportovali aj do zahraničia. Je ňou strana ANO Andreja Babiša, ktorá vládne v Česku.

Nuž, v akej demokracii žijeme, keď politické strany sú ovládané svojimi vodcami, zakladateľmi a je v nich málo demokracie? Väčšina z nich sú podnikatelia naučení riadiť svoju firmu pevnou rukou. Ako môžeme očakávať, že v politike zmenia správanie, príjmu nielen navonok demokratické pravidlá, nepôjdu stále len po osobnom zisku a budú myslieť na blaho občanov?













0
Vytisknout
10390

Diskuse

Obsah vydání | 28. 1. 2020